Symbolická reč rastlín

 

Kvetyboli znakmi duchovnej aj zmyselnej lásky a stále sú. Táto symbolika je odvodená od asociácie kvetov s krásou, mladosťou a radosťou. Dokonca ja slovo kytica je symbolické, pretože v angličtine (posy) je odvodené od slova poézia. Často symbolizujú dĺžku ľudského života a nádej na znovuzrodenie, napríklad v japonskom dekoračnom umení kvetov nazývanom ikebana. Symbolika kvetov sa objavuje aj v západnej poézii a umení. V európskych maľbách 16. a 17. storočia malo zátišie pripomínať pominuteľnosť života. Uvedomenie si márnosti svetských radostí predstavovala rozkvitnutá ruža. Kvety s tvarom pripomínajúcim nádobku sú zvyčajne ženským symbolom a ich zvinutie symbolizuje pôrod. Aztécka bohyňa kvetov Xochiquetzal predstavovala plodnosť a hovorí sa, že to bola prvá žena, ktorá porodila dvojičky. Veľa jarných kvetov bolo kedysi symbolom panenskosti v súvislosti s ich spojením s mladosťou napr kvety broskyne. Kvety sa dávali tiež na znak zmierenia celé stáročia. V 60. rokoch 20. storočia sa táto asociácia poeticky rozšírila, keď sa objavila generácia „detí kvetov“, ktorá používala kvety ako znak všeobecnej lásky a mieru.

 

Agátv židovsko-kresťanskej tradícii bol symbolom nesmrteľnosti, z tvrdého agátového dreva sa budovali aj izraelské svätostánky

Asfodel– trsnatá bylina, ktorej kvety boli v klasickej mytológii spojené s podsvetím a používali sa ako protijed proti hadiemu uštipnutiu pravdepodobne preto, že had bol tvor spojený s podsvetím. V grécko-rímskej mytológii sa nazýval ľaliou elyzejských polí, možno preto, že jeho sivé listy a bledožlté kvety Homérovi pripomínali bezvýznamnosť posmrtného života, kde sa mŕtvi pohybovali len ako vyblednutí duchovia. Asfodel sa v klasickom svete často používal počas pohrebných obradov.

Bodliak– sa vo východnej mytológii objavuje ako symbol dlhovekosti pretože sa dokážu dokonale brániť, sú veľmi odolné a po odrezaní si dlho udržia svoj tvar.

Brečtan– niekedy sa používa ako symbol vernosti, najmä v kresťanskom umení, nielen preto že je popínavý, ale aj preto, že je vždyzelený. Okrem toho je aj symbolom plynúceho času.

Cesnak– v Európe sa už dlhé stáročia považuje za rastlinu so zázračnou, ochrannou mocou. Cesnakové vence sa vešali do domu a mali za úlohu odohnať zlo, búrku, hadov a upírov.

Cezmína– je vždyzelená rastlina, ktorá sa používala počas sviatkov ako symbol nádeje uprostred zimy. Táto symbolika nadobudla nový zmysel v kresťanskej analógii medzi jej pichliačmi a červenými plodmi, a Ježišovým utrpením. Preto je v kresťanstve jednou z najdôležitejších dekorácií.

Cyprus– je ponurý strom, známy svojou dlhovekosťou. Čím je starší, tým je tmavší. Jeho silueta je nehybná a dôstojná a pravdepodobne preto sa stal pohrebným stromom Stredomoria, hoci niektoré jeho odrody vyjadrujú pozitívne spojenie s nezničiteľnosťou. Pre Hádesa a Pluta bol posvätným stromom a v kresťanskej tradícii symbolizuje žiaľ.

Datľová palma– jej krása je dôležitým mužským symbolom na strednom východe a v arabskom svete je Stromom života. V Číne bola ženským symbolom úrodnosti.

Dub– bol v Európe zasvätený bohom vojny a hromu Odinovi a Wodanovi. Dub ako symbol odvahy stojí pravdepodobne aj za insígniou amerického vojenského zoskupenia v podobe dubového listu

Fazuľa– podobne ako iné plodiny s početnými semenami je fazuľa v niektorých kultúrach symbolom úrodnosti. Je nositeľom mužského sexuálneho významu a v Indii a Japonsku sa používala ako ľudová ozdoba. V Japonsku sa fazuľa rozsýpala po dome, aby odohnala búrku a zlých duchov.

Figovník– veľmi významný symbolický strom úrodnosti. Na strednom východe bol pre ľudí veľmi dôležitým zdrojom potravy a uctievali ho podobne ako strom života, najmä v Egypte, kde bol posvätný pre matku a nebeskú bohyňu Hathor a Nut. Podľa islamskej tradície sú figovníky stromami maximálnej túžby, na ktoré sa v raji zabudlo a nik sa ich nedotkol. V Indii sa spájajú s tvorivou silou Šivu a Višnua. Sexuálny symbol môže predstavovať ich mliečna šťava aj listy, ktoré majú zvláštny tvar a môžu prikryť mužské genitálie. Druh figovníka banyan má množstvo vzdušných koreňov a v Indii je posvätným symbolom úrodnosti. Symbolika úrodnosti pokračuje aj v rímskej tradícii, kde figovník je strom pod ktorým boli dojčení Romulus a Remus a je súčasťou vegetácie boha Bakcha.

Granátové jablko– Homér ho nazýval ovocím sladkým ako med. Stalo sa symbolom zmyselnej lásky, pretože v klasickej mytológii to bolo ovocie, ktoré Persefona hodila späť vládcovi podsvetia, Hádesovi, keď ju donútil, aby doň zahryzla. Je symbolom manželstva a plodnosti, spája sa s bohyňou matkou, ako aj s bohyňami lásky. Granátové jablko Rimania nazývali „jablkom Kartága“. V Stredomorí plody so šťavnatou dužinou a mnohými jadierkami symbolizujú veľa detí. Podľa čínskej budhistickej tradície je granátové jablko jedným z troch požehnaných ovocí.

Ginko– v Číne symbolizuje nesmrteľnosť, bolo vraj najstarším stromom zo všetkých a prežilo bez zmeny až do dnešných čias. Pestoval sa v blízkosti chrámov

Hloh– používal sa pri výzdobe na rímskych svadbách a neskôr sa v Európe zaužívalo, že tento kvet ochráni cudnosť.

Hrozno– na kresťanských hroboch sú strapce hrozna symbolom spasenia a vykúpenia. Symbolické spojenie medzi hroznom a božím požehnaním je veľmi staré. V Biblii je výhonok révy s hroznom prvým symbolom, že sa Izraelci dostali do Zasľúbenej krajiny. Kresťanstvo tento symbol zdedilo a dodalo mu nový význam, spájajúc Ježiša s vínom a víno s jeho posvätnou krvou.

Hruška– toto ovocie je symbolom lásky a je spojené s Afroditou (Venušou). Sexuálnu symboliku nadobudla pravdepodobne pre svoj hladký, okrúhly tvar, veľmi nápadne pripomínajúci ženské prsia a panvu.

Huby– sú nezvyčajným symbolom dlhovekosti v Číne, pravdepodobne pre svoje halucinogénne vlastnosti po konzumácii určitých druhov, ktoré mali podľa legiend zázračnú moc. Podľa čínskych legiend sú huby potravou nesmrteľných.

Chryzantéma– je ďalším symbolom dlhovekosti na Východe. V Japonsku je to kvet cisárskej rodiny. Symbolika pravdepodobne tkvie v neskorom období kvitnutia tejto rastliny .

Imelo– má žlté kvety a biele plody sa objavujú uprostred zimy. Už v dávnoveku sa považovalo za symbol plodnosti a potencie, najmä ak rástlo na dube. Pre Druidov malo žensko-mužský význam, šťava z plodov symbolizovala semeno. Tieto staré keltské predstavy sú pravdepodobne východiskom moderných zvykov bozkávať sa pod vetvičkou imela. Kelti považovali imelo tiež za liek pôsobiaci proti neplodnosti a protijed v prípade otravy.

Jablko– je odpradávna symbolom sexuálnej slasti, pretože jeho jadierka sa podobajú na ženské genitálie. Podľa gréckeho spisovateľa Artemidora, ktorý sa ako jeden z prvých pokúšal klasifikovať symboly, má práve takýto význam. Neskôr sa jablko stalo známe ako ovocie pokušenia v raji, hoci v Genezis sa to osobitne neuvádza.

Jahoda– sladká, s jasnočervenou dužinou a tvarom pripomínajúcim srdce sa objavuje ako symbol zmyselnej lásky.

Kamélia– v Číne je obdivovaným kvetom symbolizujúcim krásu spojenú so zdravím, kvitne v zime aj v lete a tak je symbolom odolnosti a odvahy.

Klinec– červenej farby bol symbolom zásnub vo Flámsku a v tomto význame sa objavil aj na niektorých holandských maľbách.

Kosatec– má mečovité listy, podobne ako gladiola, a niekedy sa objavuje na maľbách Panny Márie, aby vyjadril ostrú bolesť Ježišovho utrpenia a smrti, ale aj Máriinho žiaľu.

Kukurica– bola symbolom plodnosti už v dávnych tradíciách. Napríklad domorodé kmene v Peru a Severnej Amerike vyrábali ženské ikony z kukuričného šúpolia.

Láskavec– odolná kvitnúca rastlina, bol častým motívom na gréckych hrobkách ako symbol nesmrteľnosti. Počas čínskeho sviatku na počesť Mesiaca sa symbolicky ponúkal mesačnému králikovi s tým istým významom.

Lotos– je kvet so sexuálnym podtónom, jeho lúčovito usporiadané lupene sú symbolom dokonalosti a väčšinou sa spája s narodením dieťaťa. Lotos je jedným z 8 budhistických priaznivých znamení v Číne, kde chlapec držiaci lotosový kvet je symbolom požehnania detí. Je symbolom Budhovej povahy, ktorého často zobrazujú sediaceho na rozvinutom lotosovom kvete v nirváne. Otvorený lotos je v taoizme symbolom nekonečného svetla a v hinduizme nekonečnej čistoty. Vo východnej tradícii je protipólom ruže a idealizovaným symbolom lona. Indické miniatúry niekedy zobrazujú Krišnu podávajúceho kvet svojej milovanej Rádhe, zatiaľ čo v tantrickom budhizme stonka a kvet lotosu sú mužsko-ženským symbolom sexuálnej a duševnej harmónie. V dávnych kultúrach od stredného východu až po Mexiko je lotos symbolom znovuzrodenia aj stvorenia. Niekedy ho s tým istým významom nachádzame v grécko-rímskom pohrebnom umení.

Ľalia– v predkresťanskom umení bola symbolom plodnosti pre svoj piestik falického tvaru a často sa objavovala ako dekoratívny motív v gréckom svete. V náboženskom umení sú svätice a niektorí svätci zobrazení s ľaliou, ktorá je v tomto význame symbolom čistoty a cudnosti. Kvet ľalie sa podobá na kosatec a v 12. storočí sa stal symbolom francúzskeho kráľovského dvora. Na zástave sa najprv objavil ako celkový motív, ale neskôr na nej zostali len tri kvety ľalie ako symbol Svätej Trojice. Tento výber mohol byť ovplyvnený asociáciou medzi kráľovskou mocou a ľaliou Byzantskej ríše. Legenda však hovorí, že zakladateľ Franskej ríše Chlodovik prijal ľaliu ako symbol čistoty krstu, keď sa stal kráľom na začiatku 6. storočia.

Mak– bol atribútom gréckeho boha Hypnosa (spánok) a Morfea (sen) a pre túto asociáciu sa z maku stal aj symbol „zimného spánku“ rastlín. Kresťanstvo neskôr červenému maku pripísalo aj posvätný význam, preberajúc analógiu medzi jeho staršou symbolikou a Ježišovým „spánkom smrti“. Červené kvety divého maku sa stali významným pamätným symbolom tých, čo v 20. storočí padli v oboch svetových vojnách.

Mandľa– má odpradávna spojenie s reprodukciou, pretože šťava vytlačená z nej pripomína semeno. Odtiaľ pochádza aj stredoveká povera, že žena môže otehotnieť, ak bude spať s mužom pod mandľovníkom. V klasickej mytológii Attis, milovaný bohyňou zeme Kybelou, údajne zoskočil z mandľovníka. V biblickom príbehu o Áronovej palici sa objavuje tá istá symbolika. Áron dokázal svoje právo viesť kňazstvo Izraelcov, keď jeho palica zakvitla a zarodila mandle. Keď Izraeliti počúvali božie príkazy, rodila mandle sladké, v opačnom prípade prevládli horké mandle. Mandľovníky a mandle sú najmenej 10 krát zmieňované v biblii. Napríklad v Starom zákone v knihe Genesis (43:11) sa plody mandľovníka uvádzajú ako jedno z najlepších ovocí. Kvety mandľovníka boli údajne i modelom pre menorah, sedemramenný židovský svietnik. Pre kresťanov boli mandľové ratolesti symbolom nepoškvrneného počatia Panny Márie a na zobrazení Madony s Ježiškom bývajú často v pozadí kvety mandľovníkov.

Mandragora– táto rastlina z oblasti Stredomoria podobná zemiaku sa v medicíne už v dávnych časoch používala na prečistenie organizmu, ako antispazmatikum a narkotikum. Jej korene majú vidlicový tvar a trochu pripomínajú ľudskú bytosť, a tak sa predpokladalo, že mandragora môže uľahčiť otehotnenie.

Myrta– je voňavý vždyzelený krík, ktorý voľne rastie v oblasti stredozemného mora a často sa z nej vijú vence víťazov. V Grécku bola symbolom šťastia a často sa v tomto význame používala počas svadobných obradov a pri oslavách narodenia dieťaťa.

Narcis– je spätý s predstavou pominuteľnosti pre jeho krátke obdobie kvitnutia, ale aj pre svoj názov, ktorý znamená „s vetrom“. V gréckej mytológii je to kvet Persefony. Uniesol ju vládca podsvetia, keď nič netušiaca trhala tieto kvety. Každú jar sa smela vrátiť na zem, a tak sa narcis používal počas obradov zasvätených jej matke, bohyni plodnosti a roľníctva Demeter. Na hroboch sa pestoval ako znak znovuzrodenia, symbolizujúc, že smrť je len obdobie spánku. V Číne je symbolom šťastného manželstva.

Obilie– bolo symbolom znovuzrodenia vo všetkých oblastiach, závislých od pestovania pšenice, jačmeňa, kukurice a iných plodín. Gréckou bohyňou plodnosti zeme a roľníctva bola Demeter, ktorá sa často zobrazuje s obilnými klasmi v ruke. Naučila eleuzínskeho kráľa Triptolema orať a vypestovať obilie zo zrna. Ten sa potom stal učiteľom roľníctva na celom svete. Na počesť Demeter dal Triptolemos postaviť v Eleuzíne veľkolepú svätyňu, ktorá sa stala strediskom jej kultu. Pšenica a obilie sú dôležitým symbolom obnovy aj pre kresťanov.

Olivovník – považoval sa za spoľahlivý zdroj potravy. Hovorí sa, že sama Aténa, patrónka Atén, odmenila mesto týmto stromom. V starobylom Ríme nevesty nosili olivové listy ako symboly cudnosti.

Orechové stromy– keltské príbehy o múdrom lososovi vravia, že sa živil lieskovými orieškami, ktoré spadli do vody zo stromu poznania. Lieska je len jeden z kríkov, ktorých plody sú spojené s múdrosťou alebo schopnosťou predpovedať. Žalude, mandlevlašské orechy nesú tú istú symboliku pravdy skrytej pod tvrdou škrupinou.

Orchidea– o ktorej sa kedysi tvrdilo že je talizmanom proti sterilite, predstavuje čínsky symbol plodnosti

Ovocie– niektoré druhy ovocia sú dôležitými symbolmi plodnosti a v tomto význame sa objavujú aj v umení. Tiež nesú sexuálny význam podľa svojho tvaru, semien alebo farby šťavy a o niektorých sa hovorí že sú vynikajúce afrodiziaká. Jablko je asi najznámejším príkladom a jeho sexuálna symbolika je pravdepodobne odvodená od tvaru jeho jadierka v priereze, podobného lonu.

Palmový list– palmy s vejárovitými listami si ľudia odpradávna vážili pre ich statnosť a to, že zostávali po celý rok zelené. Odtiaľ pochádza aj zvyk odmeňovať víťazov palmovými listami. Palmové listy sa nosili ako triumfálne znaky v rímskych sprievodoch a dávali ich víťazným gladiátorom. V západnom umení postava symbolizujúca víťazstvo často drží v ruke palmový list. Kresťania prebrali a zduchovnili túto symboliku. Pri Ježišovom príchode do Jeruzalema mu ľudia hádzali palmové listy, čo je dnes známe ako Kvetná nedeľa. Palma, symbolizujúc víťazstvo nad smrťou sa stala atribútom mnohých kresťanských svätcov. Pútnici prinášali do svojho kostola palmové listy zo Svätej zeme.

Paradajka– ktorú priviezli do Európy z Južnej Ameriky Španieli bola považovaná za afrodiziakum a nazvali ju rajským jablkom

Pivónia– typicky ženský kvet, v Japonsku bola svadobným kvetom znamenajúcim plodnosť. Známy je aj mýtus o liečiteľovi Apolónovi, ktorý prepožičal zázračnú moc pivónii a tento kvet bol po ňom aj pomenovaný. Korene, semená a kvety pivónie sa používali v anglickej medicíne už v 17. storočí. V Číne je symbolom dokonalej krásy a považuje sa za kráľovský kvet.

Pomaranče– sú symbolom šťastia v Číne, kde sa toto ovocie tradične jedáva na druhý deň čínskeho nového roka. Pomaranče sa tu odpradávna spájajú s luxusom a keďže pripomínajú slnko, môžu byť „zlatými jablkami“ o ktorých sa hovorí v gréckej mytológii. Tie údajne strážil drak na rajskom Ostrove požehnaných. Pomaranč je aj dávnym symbolom lásky a niektorý umelci ho zobrazujú ako rajské ovocie namiesto jablka.

Rozmarín– táto bylina nádherne vonia, a zrejme preto sa používala počas rímskych svadobných obradov ako symbol vernej lásky. Jeho latinský názov ros marinus znamená morská rosa a je spojený s bohyňou lásky Venušou, ktorá sa zrodila z morskej peny.

Ružesú typicky ženský symbol a v duchovnej sfére sú symbolom najvyššej dokonalosti. Ruža sa vraj zrodila z morskej peny rovnako ako Afrodita. V západnej tradícii sa považuje za najkrajší kvet pričom úlohu zohráva aj farba. Žltá ruža symbolizovala že ju posiela žiarlivec a sok, zatiaľ čo kytica bielych ruží znamenala, že si odosielateľ váži čistotu toho, komu ju dáva. Červená ruža predstavovala predovšetkým vášeň a bola symbolom bohýň lásky a v umení atribútom Venuše. Je mystickým symbolom túžby srdca po dokonalom ľúbostnom splynutí.. V básňach je metaforou krásy milovanej osoby. Ukladali sa na rímske hroby ako prejav smútku. Nesymbolizovali len bolestivú krátkosť života, ale aj nádej na pokračovanie života v inom svete. Ruža uprostred kríža je tiež symbolom Rozekruciánov a predstavuje Kristovo srdce, božie svetlo uprostred kolesa života.

Ryža– zvyk sypať na mladomanželov ryžu má pôvod v Indii, kde sa ryža počas hinduistických svadobných obradov používala ako symbol plodnosti a prosperity.

Sasanka– v rituáloch zasvätených gréckemu bohu vegetácie Adonisovi sa šarlátové alebo karmínové narcisy objavovali ako ústredné symboly žiaľu a stravy. Podľa Ovídia bol Adonis krásny mladík, ktorého milovala Venuša, ale nemohla ho odhovoriť od poľovačiek. Keď ho smrteľne zranil diviak, zarmútená bohyňa rozsypala po zakrvavenej zemi, kde ležal, nektár, a na týchto miestach vyrástli na jeho pamiatku šarlátové sasanky.

Sirôtka– so svojimi srdcovitými listami vyjadruje lásku v zmysle spomienok. Jej názov pochádza z francúzskeho slova penseé, čo znamená myšlienky, spomienky.

Slivka– je v Číne symbolom manželského šťastia a dlhovekosti. Jej pozitívna symbolika vznikla preto, že je jedným z „troch priateľov zimy“ spolu s borovicou a bambusom.

Stromy– sila, pevnosť a odolnosť sú vlastnosťami stromov a tak sa z nich stali symboly dlhého života, najmä v Číne, kde sa dlhovekosť považovala za jedno z najdôležitejších požehnaní. Na čínskych maľbách má tento význam osamelo čnejúca borovica. Ovocné stromy sú na Východe tiež obľúbeným symbolom dlhovekosti, najmä hruška, broskyňa, jabloňslivka. V západnej tradícii a na Blízkom a Strednom východe sú symbolom dlhovekosti rôzne druhy borovice, napríklad céder. Z dreva týchto stromov sa vyrezávali sošky svätých a sväté interiéry. Kelti používali živicu z cédra na balzamovanie.

Strom života– mýtický strom života alebo sveta mal korene v podsvetí a vyrastal vysoko do nebies. V mnohých tradíciách sa stal symbolom jednoty vesmíru, ustavičnej obnovy a dynamickej výmeny medzi duchovným a materiálnym, zemou a nebom. V tomto význame sa ústredným prvkom tejto mytológie stal obrovský jaseň, v škandinávskej mytológii nazývaný Yggdrasil. Animisti veria, že stromy sú živé duše. Podobný náznak nachádzame aj pri rozrastajúcom sa strome, ktorého konáre predstavujú vývoj a úsilie dostať sa vyššie. Niekedy je strom života zobrazený naopak, pričom jeho korene hľadajú duchovnú potravu v nebi a vedú ju dolu na zem. Vznešený céder u Sumerov a ovocný figovník v Egypte ako stromy života symbolizovali vieru, že ľudské pokolenie môže zo svojho prirodzeného stavu vyvinúť až na božský.

Vavrín- žuli Gréci ako liek pôsobiaci proti moru a spájali ho s nesmrteľnosťou. Gréci odmeňovali voňavým vavrínovým vencom víťazov v atletike, básnikov a hudobníkov na hrách Pýtie, venovaných Apolónovi, ktorý údajne použil túto rastlinu na sebaočistu v tesálskom hájiku Tempe, keď porazil hada Pytóna tisíckou šípov. Apolónova sláva sa dostala až do Delf a vavrínový veniec postupne nahradil olivový, petržlenový a píniový, ktoré mali tú istú symboliku, ale boli spojené s inými bohmi. V Číne vavrín súperí s broskyňou zo stromu nesmrteľnosti.

Veniec– vence uvité z posvätných rastlín sa kedysi nosili podľa určitých pravidiel a údajne mali ochrannú moc. Cisár Tibérius, ktorý sa vraj na smrť bál búrky, si dal vždy priniesť veniec z vavrínových listov, keď sa začalo blýskať. K iným rastlinám symbolizujúcim ochranu patrí imelo, ktoré používali už Kelti. Baza mala „držať na uzde“ čarodejnice v čase zmeny ročných období, keď sa hemžilo zlo. Zvyk klepať na drevo pochádza z dávnych kultúr, kedy sa stromy uctievali, pretože v nich sídlili ochranní duchovia.

Vinič– je v náboženstve, mýtoch a umení symbolom úrodnosti a zdrojom potravy. Ak sa vrátime k tradíciám stredného východu, tento symbolický význam mal už v strom zákone, kde je symbolom požehnania vyvolených ľudí. Ako znak plodnosti je spojený tak so starobylým bohom poľnohospodárov v Mezopotámii, ako aj s klasickým Dionýzom a Bakchom. Tá istá symbolika sa objavuje v egyptskom umení, kde sa motívy viniča spájali s vegetáciou boha Ozirisa.

Žalude– sú znakom erotických mužských túžob a plodnosti. Dub predstavuje dlhovekosť, múdrosť a silu. Naši predkovia ho považovali za strom súdu a genia

 

Symbolika zvierat

 

Bocianzaisťuje šťastie

Určite neveríte, že bocian nosí deti. Pôvod tejto legendy nájdeme pravdepodobne v Grécku, kde sa tento vták spája s narodením Héry, ochrankyne žien. Každý, komu tieto veľké vtáky hniezdia za komínom, vám potvrdí, že v dome nemajú žiadne veľké problémy, nezhody a žije sa im celkom v pohode. Preto si ľudia ,,svojich" bocianov hýčkajú, robia všetko preto, aby sa k nim o rok opäť vrátili. V Číne a Japonsku majú bocian a žeriav ako sťahovavé vtáky, ktoré sa znova vracajú predstavovať symbol dlhovekosti.

Delfínsa objaví včas

Hoci je to ťažké priznať, mozog delfína je omnoho dokonalejší, než ten náš, ľudský. Vníma totiž svet trojrozmerne avšak základ tohto vnímania je akustický a vďaka tomu je schopný interpretovať obrovské množstvo zmyslových informácii. Viera, že delfín je k ľudstvu pripútaný akousi formou duchovnej spriaznenosti, je teda postavená na reálnom základe. Delfín je jednoducho inteligentný, nemusíte teda neveriacky krútiť hlavou, ak počujete príbehy, v ktorých delfín zachránil topiaceho sa alebo sprevádzal loď v zradných vodách.

Ľudia sympatizovali s delfínmi už v grécko-rímskych legendách a postupne sa z toho tvora symbol premeny. Delfín bol spojený s Dionýzom (Bakchom), ktorý sa údajne premenil na delfína, aby krétskych veriacich odniesol do svätostánku v Delfách. Delfín je obdobou veľkej veľryby, ktorá v biblickom príbehu prehltla Jonáša, a v dôsledku toho vznikla analógia medzi týmto príbehom a Kristovou smrťou a zmŕtvychvstaním.. Delfín prepichnutý trojzubcom alebo delfín s kotvou bol ďalším ranným kresťanským symbolom spasenia prostredníctvom Krista. V krétskych, etruských a gréckych legendách delfín vodil duše zomrelých na Ostrov požehnaných.

Hadprebúdza myšlienky

Žiaden iný tvor nie je opradený toľkými mýtmi a záhadami. Mnohí ľudia sa ho automaticky boja dotknúť, pretože pripomína faloš a skazu. Niektorí chovatelia tvrdia, že pohľad do oči hada im umožňuje nahliadnuť hlbšie do problémov, ktoré musia vyriešiť. Majú pocit akoby im niekto našepkával užitočné rady. V mytológii had znamená symbol večnosti a kúzelnej moci. V ikonografii a legendách sa často objavuje ako ochranca. Hinduistický príbeh o bohu stvoriteľovi Višnuovi, ktorý odpočíva na obrovskom stočenom hadovi, je spomienkou na dávne mýty o tom, že aj zem chráni velikánsky obtočený had. Kobra so 7 čiapočkami stráži Budhu. S kultom hada naga sa stretávame v indických náboženstvách, po ktorých zostali rytiny hadov na stenách chrámov.

Had tiež symbolizuje pominuteľnosť a to nielen podľa Biblie, ale aj podľa babylonskej legendy o Gilgamešovi. Tento hrdina sa vydal hľadať zázračnú omladzujúcu rastlinu a našiel ju, ale vzápätí mu ju ukradol had. Podľa Biblie had priviedol Adama a Evu k pokušeniu aby ochutnali ovocie zo stromu poznania. Hada ako symbol smrteľnosti nachádzame aj v kresťanskom umení, kde sa niekedy objavuje pri Kristových nohách ako symbol pádu. Na maľbách ukrižovania leží had pri kríži alebo sa okolo neho obtáča a symbolizuje prvotný hriech, ktorý viedol k pádu.

Havran

Je považovaný za zlé znamenie, v Biblii patrí k nečistým zvieratám, v kresťanstve je symbolom odpadlíkov a nevercov. V Číne je zvieraťom slnka a jeho proti pólom je mesačný zajac. Podľa povesti existovalo 10 havranov, z ktorých sálal taký žiar, že ľudia takmer zomreli. Lukostrelec Chou-I zostrelil 9 z nich z neba, a zostal jeden slnečný havran, ktorý má 3 nohy. Červený havran je symbolom dynastie Čou pretože sa jej členovia stotožňovali so slnkom. Trojnohý havran je poslom bohyne Si-wang-mu, ktorej  nosí jedlo. "Ohnivý havran" (chuo-ja) je podriadený Wen- jüan-šuajovi, bohu kiahní.

Jaguárodháňa zlo

Vďaka svojej veľkosti a loveckému umeniu je on, nie lev, pánom zvierat. Často mu však býva prisudzovaný i iný názov pán duchov. Môže prinášať chorobu, nešťastie alebo naopak - môže ich odháňať. Je totiž natoľko silný, že všetko zlo, ktoré nás trápi, zastraší a zničí. V strednej a Južnej Amerike symbolizuje moc nad životom a smrťou. Šamani nosievali kožušinu z jaguára, aby sa sami identifikovali s jeho ničivou silou a aby ich zároveň chránil. 

Kobra

Posvätný had symbol božskej a kráľovskej moci, stelesnenie bohyne Vedžo a niektorých ďalších bohov. Poznáme ju hlavne ako ochrankyňu faraóna a je symbolizovaná čelenkou v podobe kobry so vztýčenou hlavou tzv. uraeus. S kobrou sú vyobrazovaný všetci faraóni a slnečný bohovia, bola súčasťou rady chrámov a hrobových komplexov.

Kôňspozná dobrého človeka

Vraj dokáže porozumieť nadprirodzeným silám a aj Bohom. Na hony ďaleko cíti nebezpečenstvo a nikdy nás vďaka svojej vlastnej vôli neodnesie tam, kde by nám niekto alebo niečo ublížilo. Pokiaľ sa ho snažíte k ceste donútiť vyráža veľmi, veľmi neochotne. Citová väzba koňa k človeku je však natoľko silná, že za neho bez problémov obetuje i život. Kôň je zvieracím symbolom spojeným so smrťou a odchodom na druhý svet. Podoby koní nachádzame na stenách niektorých pohrebných jaskýň. Povery a legendy často tvrdili, že kôň vidí duše mŕtvych, ktorí na ňom jazdia, ako napríklad v strašidelných príbehoch o bezhlavom jazdcovi.

Kôň mal tiež svoje miesto v rituáloch plodnosti. Jesenné obety Marsovi, rímskemu bohovi poľnohospodárstva a vojny, sa týkali koňa, ktorého chvost sa v zime chránil ako symbol plodnosti. V kresťanstve je symbolom duchovného aj vojenského víťazstva. Kristus sa niekedy zobrazuje na bielom koni ako víťazný duch.

Labuťprináša pokoj

Vzbudzuje krásne pocity, romantiku, hádam i vášeň. Chvíľka s labuťou stačí, aby ste rozobrali všetko, čo vás trápi. Naraz začnete všetko vidieť inak - miernejšie, láskavejšie. Ako by ste prostredníctvom labute nazreli do duše iných. Labuť (tiež hus) v symbolike predstavuje čistotu slnečného aj mesačného svetla, dokonalú jednotu, ,,rovnováhu života". Napokon, dokazuje to i fakt, že často zostava so svojím jediným partnerom po cely život a po jeho smrti uhynie. V západnej poézii, umení a balete sa elegantná krása labute často využíva ako symbol stratenej lásky alebo melancholickej vášne. Klasický mýtus o Diovi, ktorý sa premenil na labuť, aby získal Ledu, matku trójskej Heleny napovedá o vášnivej spaľujúcej láske a jej odlive. Hrdina írskej legendy stelesňuje svoju lásku ako labuť so zlatou retiazkou na krku. V gréckych bájach podľa Ovídia labute ťahajú Venušin vojnový voz.

Lev

Je pre svoju silu a udatnosť symbolom panovníkov a moci. Často sa objavuje na erboch  aby symbolizoval silu a udatnosť vlastníka. Číňania poznali leva s príchodom vyslancov zo západnej Ázie, ktorí ich darovali cisárovi. Obrazy a sochy "čínskych" levov nie sú veľmi podobné našim, ale najčastejšie sa vyskytujú 2 kamenné levi ako strážcovia pred úradnými budovami a chrámami. Lev na pravé strane je samec, na ľavej je levica. Lev má pod ľavou tlapou vyšívanú loptu (výraz "lev hádže vyšívanú loptu" znamená súlož), levica má pravú tlapu položenú na levíčati. Podľa hodnosti úradníka majú levi  počet gulí.

MAČKA

Mačky sú zdomácnené možno 5000 rokov a dlho ich spájali s mágiou. Ako nočné tvory ich prirodzene dávali do súvislosti s tmou, mesiacom a svetom duchov. V starovekých kultúrach, ako egyptská a indická, mali mačky výnimočné postavenie. Mesto Perbaset (grécky Bubasti), v istom období hlavné mesto Egypta, uctievalo bohyňu s mačacou hlavou Bastet - v Egypte boli najposvätnejšie mačky čierne. Starí Egypťania mali mačky v mimoriadnej úcte, verili v ich božský pôvod. Dokonca ich aj balzamovali, keď mačka zomrela, členovia rodiny si oholili obočie a trúchlili za ňou. Zabíjanie mačiek sa trestalo sťatím hlavy. Posvätnými obradmi si uctievali mačky aj v Európe. V starovekom Ríme mala bohyňa Diana moc zmeniť sa na mačku. V Škandinávii Freyja, severská bohyňa lásky, manželstva a plodnosti, vraj cestovala vo voze ťahanom dvoma mačkami. Na druhej strane Židia považovali mačky za "démonov" púšte. Aj starí Peržania sa o mačkách vyjadrovali nelichotivo - nazývali ich služobníčkami diabla. Mačky si ctili aj v ranných britských dejinách. Ale keď kresťanstvo nahradilo pohanstvo, mačky sa stali objektom opovrhnutia, strachu a povier. Pokiaľ vojde mačka do vášho domu zachádzajte s ňou vľúdne a diabol vás nechá na pokoji, hovorí jedno z prísloví. Iné zasa radí, ako pomocou mačacej mágie vyliečiť chorého: Ak chcete vyliečiť akúkoľvek chorobu, umyte chorého a tou vodou polejte mačku. Potom pustite mačku von - choroba odíde s ňou. Mačkám sa pripisujú telepatické schopnosti, vraj vidia duchov a dokážu predpovedať živelné pohromy.

Netopier

V mnohých kultúrach stelesňoval temné sily a chaos. Pre budhistov bol symbolom zaostalej šialenej mysli. Naopak v Číne je symbolom šťastia. dôvodom je súzvučnosť slov netopier (fu) a šťastie (fu). Často sa znázorňuje 5 netopierov ako symbol 5 požehnaní - vysokého veku, hojnosti, zdravia, lásky k cnosti a prirodzenej smrti. Červený netopier znamená veľké šťastie, kvôli farbe zaháňajúcej démonov, a slovo červený je totožné so slovom obrovský.

Opica

V mnohých kultúrach je symbolom zvedavosti, hrabivosti a základných inštinktov ľudskej prirodzenosti. Ak pozorujete opice, zistíte, ako by ste sa sami správali v určitých situáciách, keby ste nad všetkým toľko nepremýšľali. Napríklad, v sne môžu ukázať jednoduchú cestu na riešenie problémov, na ktorú ste ani nepomysleli. Niektoré tradičné spoločnosti, napríklad v Zaire, považujú gorily za užitočných priateľov ľudí, lebo im ukazujú, ktoré ovocie majú jest. Výsmechom ľudskej márnivosti boli niekedy príbehy o opici držiacej zrkadlo a kresťanstvo dokonca spája opicu s hriechom smilstva.

Plášťový Pavián s mesačným kosákom na hlave a penisom je symbolom boha Thovta . V Tibete je opica považovaná za praotca všetkých Tibeťanov. V južnej Číne boli opiciam stavané chrámy. Naproti tomu v ľudovej slovesnosti symbolizujú cudzoložníka. V čínskom zverokruhu je opica 9 zvieraťom. Nasleduje po koni a ak sedí na ňom, vyjadruje "mašang feng-šou", čo znamená „Nech je ti okamžite udelená kniežacia hodnosť“. Taký obraz sa daruje úradníkom. Častejšie je opica zobrazená ako nesie broskyňu dlhého života. Podľa mýtu ju ukradla v háji Si-wang-mu. Iné vyobrazení znázorňuje 2 opice na borovici, čo znamená: „Nech je ti z pokolenia na pokolenie udeľovaná kniežacia hodnosť „. Rovnaký význam má i obraz, kde sedí jedna opice druhé na chrbte .

Pavúk  

Pre Keltov bola pavučina symbolom siete, ktorá drží život pohromade. Egypťania a Gréci v nej videli osud. Kresťania ju považovali za nástrahu Satana. Sám pavúk je symbolom nenásytnosti Veľkej Matky. V Číne nosí pavúk šťastie; ak sa spustí na vlákne dolu, znamená to, že šťastie prichádza z neba. V dialekte strednej Číny sa mu hovorí si-mu - "tešiteľka matiek". Oznamuje skorý návrat syna z cudziny alebo ohlasuje hosťa.

Pesstojí pri vás

Počuje a cíti veci, ktoré sú za hranicami ľudského vnímania. Inak by predsa len ťažko mohol pes pomáhať mentálne postihnutým alebo slepým, liečiť osamelosť starých ľudí, či psychické bolesti svojich pánov Japonskí Ainuovia napríklad veria v schopnosť psov rozoznať prítomnosť duchov. To že pes dokáže vycítiť veľký zvrat v rodine svojich najbližších mu uprieť nemožno. Narodenie dieťaťa, smrť či inú prevratnú udalosť, ktorá sa týka ľudskej rodiny, zahlási minúty či hodiny dopredu. Treba len vnímať a venovať pozornosť jeho nezvyklému správaniu sa. Symbolika psa ako verného a oddaného spoločníka sa posilnila počas 19. storočia, keď ilustrátori a maliari zobrazovali psov sediacich vedľa hrobov, verných aj po smrti. Toto je príznačné aj pre stredoveké sochárstvo, kde sú psy zobrazené ležiace pri nohách svojich pánov uložených do hrobu. V mnohých kultúrach jestvujú dávne príčiny, prečo to tak je. Psy boli vždy oddanými strážcami, spoločníkmi a vodcami. V keltskej tradícii boli spoločníkmi bojovníkov, poľovníkov a bohýň zdravia. Legendy o niektorých kresťanských svätých spájajú psa s oddanou starostlivosťou a priateľstvom. Pes sa objavuje aj v náboženských motívoch, napríklad ako verný strážca Dobrého Pastiera.

SKARABEUS

Z Egypta pochádza skarabeus -  hnojival, zhromažďuje trus a robí z neho guľky, ktoré kotúľa pred sebou a potom do nich kladie vajíčka. V starovekom Egypte toto kotúľanie guliek symbolizovalo pohyb slnka. Boh Slnka Cheprer, zosobnený v skarabeovi, vraj tlačil slnko po oblohe. Napokon začal skarabeus symbolizovať aj nesmrteľnosť a reinkarnáciu a jeho znak znamená v hieroglyfoch „byť“ alebo „stať sa “.  Verilo sa, že existuje len v samčej forme a vzniká tak sám zo seba. Amulety - vyrezávané skarabey - sa vkladali do munifikovaných tiel namiesto srdca, aby zosnulému pomohli na ceste do života po smrti. Na ich spodnej strane boli vyryté slova 30. kapitoly Knihy mŕtvych.

SOVY

Mnohé kultúry ako egyptská, rímska a aztécka mali k touto dravcovi nejednoznačný postoj. V niektorých častiach sveta sa húkanie sovy považuje za zlé znamenie, možno dokonca predzvesť smrti (hlas kuvika). A preto, že sovy sú nočné vtáky, spájali ich s čarovaním. Napriek tomu niektoré kultúry tohto vtáka prijali. Sova sa stala symbolom Atén, pretože tam žilo veľa týchto vtákov. Staré príslovie hovorilo, že netreba nosiť sovy do Atén, čo bola narážka na hlúpe, márne úsilie. Pretože Atény boli aj centrom učenosti, sovy symbolizovali aj inteligenciu a múdrosť. Dokonca boli aj symbolom rímskej bohyne múdrosti Minervy (ekvivalent gréckej bohyne Atény). Ak je sova prvým živým tvorom ktorého ráno uvidíte znamená to nespavosť a neschopnosť dokončiť začatú prácu.

žaba

Je lunárne zviera. V Biblii je považované za nečisté zviera čarodejníc (hlavne ropuchu spájanú s čiernou mágiou), v Egypte však bohyňa so žabou hlavou prepožičiavala dlhý život a bola symbolom vzkriesenia. Podobne ako had však býva zobrazovaná s drahokamom na hlave a symbolizuje múdrosť, ktorá dokáže rozpoznať duchovnú silu.

TOPlist