ÚVOD

DO TEÓRIE ČÍNSKEJ MEDICÍNY

      Výrazové prostriedky východnej medicíny sú podstatne odlišné od západných tj. u nás používaných. Výrazy označujúce choroby kvalitatívne či kvantitatívne zmeny nášho bytia, ako aj spôsob ich liečenia je v západnej medicíne považovaný za nevedecký ( napriek tomu vo východnom svete funguje už, zdokumentovane, minimálne 3000 rokov ). Túto formu lie-čenia, aj keď nepodloženú vedeckými faktami, potvrdzuje práve to, že v priebehu tisícročí stále dosahuje výsledky a jej podstata a forma nemusela byť za tento čas menená ani popretá. Preto sa nebudeme zaoberať jej vedeckým či nevedeckým dokazovaním, ale prevezmeme jej podstatu, prvky a názvoslovia z dôverou v pôvodnom učení.

                                         Výrazové prostriedky východnej medicíny:

CCHI  (Či)

      Je základným pojmom a vyjadruje Energiu. Podľa staročínskeho učenia všetko čo existuje je Cchi. Je schopná sama seba tvarovať do rôznych podôb a kvalít. Všetko i živé i neživé i tuhé i plynné včítane vesmíru je cchi a preto všetko podlieha zákonom jin-jangových premien.

JIN – JAHG

      Sú to od seba neoddeliteľné spojené zložky cchi z hľadiska jej kvalitatívnej skladby. Vlastnosti a tendencie jin a jangu sú protichodné, ale každý z nich má v sebe zárodok toho druhého.  Táto protichodnosť a zároveň spojitosť sú príčinou samohybných a tvorivých schopností cchi, sú princípom jin – jangových premien. Ideálny stav je ak sú tieto zložky v rovnováhe (tvoria TAO). Ak jedna z nich narastá, druhej ubúda a dochádza k nerovnováhe, ktorá vyvoláva zmeny jej typické. Tento proces prebieha stále, všade a vo všetkom.

Jin: ženský princíp  sa prejavuje ako chladnejšia, hustejšia zložka cchi. Jin sa zhusťuje, tvaruje, vlastnosťami sú – vlhko, chlad, tma, nehybnosť, hmotnosť, kľud, je materiálnejšou zložkou cchi.

Jang: mužský princíp sa prejavuje ako teplejšia a redšia zložka cchi. Jang je beztvarý, rozptyľuje sa, vlastnosťami sú – teplo, sucho, svetlosť, činorodosť, nehmotnosť, nepokoj, je duchovnejšou zložkou cchi.

     Jangová zložka dodáva jinovej život, teplo, pohyb, kým jinová jangovej poskytuje oporu, výživu, stavebnú látku.

5 PRVKOV

      Päť hybných síl je Drevo, Oheň, Zem, Kov, Voda. Predstavujú rozčlenenú pôvodnú univerzálnu cchi. Aj keď každý z týchto prvkov zastupuje iný živel, je súčasťou cchi v jin – jangovom vyjadrení. Každá vec a jav sa dajú charakterizovať jin – jangom a piatimi prvkami a poznaním príslušných zákonitostí sa dá určiť v akom vzájomnom pomere sú.

Vzájomné rodenie a vzájomné ovládanie (prekonávanie) : Vytvárajú harmonické a vyvážené prostredie. Vzájomne sa rodia v poradí: drevo..oheň..zem..kov..voda..drevo….. Prirodzené vzájomné ovládanie je: drevo – zem, zem – voda, voda – oheň, oheň – kov, kov – drevo, drevo – zem …..

Vzájomné podmaňovanie a vzájomné zastrašovanie:

Môžu v extréme zapríčiniť rozvrat pôvodne vyváženého prostredia. Vzťah podmaňovania predstavuje, že prvok, ktorý predtým len prirodzene ovládal, stáva sa silným a preto už nielen ovláda, ale začína druhý prvok aj podmaňovať a tým ho ohrozuje a ničí.

Zastrašovanie pôsobí v opačnom smere. Prvok pôvodne ovládaný zosilnie a začne pokorovať svojho ovládateľa, čím mu tiež hrozí záhubou.

      Protikladnosť jin – jangu a vzájomné vzťahy medzi 5 prvkami spôsobujú ustavičné prelínanie, prevažovanie a vyvažovanie prasubstancie cchi, kolobehu zrodu, trvania, zániku a utvárania vecí a javov, ktoré cchi vytvára. Preto Číňania skúmajú veci a javy zo širšieho hľadiska v súvislostiach, ktorých rámec vymedzuje jin – jang a 5 prvkov. Na rozdiel od západného pohľadu na svet, ktorý uprednostňuje skúmanie vecí či javov jednotlivo, oddelene a detailne.

                                           Ľudské zdravie a univerzálne zákony:

Čuang-c: „Cchi je v človeku a človek je v cchi“.                                               

Telo je zahustená jinová zložka cchi, kým cchi v jemnejšej kvalite je životná sila, ktorá nim prechádza a je jangovej povahy. V makrokozme má cchi svoje pre-kozmické i post-kozmické štádium a vlastnosti. Človek tvorí mikrokozmos, čiže všetko toto sa v ňom opakuje v malom. Pri počatí sa človek spája s kozmickou cchi , ktorá ho bude sprevádzať po celý život, jako vrodená – pravá cchi. Po narodení sa pripojí cchi z prírodného okolia (dýchaním a p.) a cchi esence ting, ktorá sa tvorí z prijímanej potravy. Zdravie a kvalita života človeka závisí od kvality prijímanej cchi a spôsobu, ako jej kvalitu uchová

      Jangová zložka cchi sa pohybuje viac na povrchu tela, je obranou cchi, chráni telo pred vonkajšími vplyvmi a zatepľuje ho. Prejavuje sa v menej zjavných procesoch: pohyb tela ( aj vnútorný), funkcie orgánov, myslenie… Vo vnútri tela koluje hustejšia jinová zložka cchi, ktorá má za úlohu vyživovať a regenerovať celý organizmus. Obe zložky sú na sebe závislé a pôsobia na seba

5 prvkov sa v tele premieta do 5 plných orgánov: pečeň – drevo, srdce – oheň, slezina – zem, pľúca – kov, ľadviny – voda. V týchto orgánoch sa uchováva cchi, ktorú vytvárajú tri spomínané zdroje a prostredníctvom nej sú riadené orgány, aj ostatné časti tela – fyzické aj psychické.

Pečeň  (Drevo) zabezpečuje dostatočnú priestupnosť vnútorného prostredia organizmu. Uchováva krv a reguluje jej množstvo, riadi šľachy a väzivo, zrak- oči sú vonkajším vývodom energie pečene. V duševnom živote sa stav pečene prejavuje pocitom uvoľnenosti a pohody, alebo opačne, podráždenosťou, hnevom. Keďže pečeň prináleží k prvku – drevo, reaguje aj na ďalšie veci a javy z okruhu tohoto prvku, ktoré sú mimo človeka, napr. Jar, vietor, zeleno-modrá farba, kyslá chuť…

Srdce (Oheň) obhospodaruje krvný obeh, cievy, tepny, žily … Vonkajším vývodom energie srdca je jazyk. V duševnom živote je sídlom vedomia a myslenia. So srdcom súvisí radosť a smiech. V širších súvislostiach sa spája s juhom, letom, horúčavou, červenou farbou a horkou chuťou.

Pankreas (Zem)  sa stará o premenu potravy a cchi. Podieľa sa na tvorbe krvi, riadi svaly, zabezpečuje všetky telesné kolobehy vo svojich dráhach a pomáha udržiavať vnútorné orgány v stabilnej polohe. Vonkajším vývodom sú ústa. V duševnom živote sa prejavuje premýšľaním, pospevovaním. Vo vonkajších vzťahoch je napojená na stred (5. Svetová strana), neskoré leto, vlhkosť, žltú farbu, sladkú chuť

Pľúca (Kov)  riadia cchi celého tela. Vydychujú opotrebovanú cchi a vdychujú čerstvú, ktorú rozdeľujú do ostatných častí tela. Pľúca súvisia s povrchom tela, pokožkou a ochlpením. Vonkajším vývodom ich energie je nos. V duševnom živote má súvis so zármutkom a žiaľom. Smerom von súvisí so západom, jeseňou, suchom, bielou farbou a pálivou chuťou

Ľadviny ( Voda)  uchovávajú vrodenú cchi a spolupracujú s pľúcami pri regulovaní vdých-nutej cchi z prostredia. V tele riadia tekutiny, kosti, zuby a majú vzťah k reprodukčným funkciám. Vonkajším vývodom sú uši. V duševnom živote – strach. Vonkajšie súvislosti so severom, zimou, chladom, čiernou farbou a slanou chuťou

       Cchi napĺňa celé telo, ale sú v ňom miesta koncentrovanejšej cchi, vyvierajú z vnútorných orgánov a tvoria prepojenú sieť dráh. Poznáme 12 hlavných dráh tzv. párových (tj. 24 na oboch poloviciach tela). 6dráh je jinových, patria k spomínaným piatim orgánom a prvkom, ako šiesty orgán je osrdcovník (perikard). 6 dráh je jangových a prislúchajú energeticky spárovaným orgánom a tvoria dvojice: žlčník – pečeň, tenké črevo – srdce, žalúdok – slezina, hrubé črevo – pľúca, močový mechúr – ľadviny, trojitý ohrievač – osrdcovník

Trojitý ohrievač: nejedná sa o anatomický orgán. Delí sa na 3 energetické centrá: Spodný žiarič – je v dolnej časti brucha, súvisí s ľadvinami a orgánmi brucha. Stredný žiarič – je cca. V oblasti solar plexu a súvisí s činnosťou sleziny, pečene a žalúdka. Horný žiarič je v hornej časti hrude a súvisí so srdcom a pľúcami.  Tak ako ostatné orgány aj trojitý ohrievač má prejav duševného života. strach pociťujeme v bruchu, stres a hnev nám zviera žalúdok, radosť a žiaľ hruď. Jinové dráhy sú na jinovej strane tela: vnútorné strany rúk a nôh, brucho a hruď – chi v nich prúdi smerom hore. Jangové dráhy sú na jangovej strane tela: vonkajšie strany rúk a nôh, bočná a zadná strana hlavy, chrbát – cchi v nich prúdi smerom dole. V priebehu dňa cchi koluje v jinových a jangových dráhach striedavo v dvojhodinových intervaloch ( Orgánové hodiny). Na dráhach sú body, ktoré tvoria energetické kontaktné miesta a nimi môže cchi prúdiť von aj dnu. Možno prostredníctvom nich vplývať na rovnováhu vnútorného prostredia tela.

CHORÝ  ČLOVEK

       Tisíckami chorôb a ich pôvodcov sa zaoberá iba západná medicína. Klasická východná medicína sa pozerá na chorobu z hľadiska rovnováhy cchi, jin – jangu a 5 prvkov.  Nenarušený tok cchi a jej správna kvalita sú stavom zdravia, harmonickým stavom. Prekážky v prúdení cchi a jej nesprávna kvalita spôsobujú stav, ktorý človek pociťuje, ako chorobu. Celý organizmus je prepojený a vytvára navzájom podmienenú jednotu (nerozlučnosť jin od jangu, či vzťahu 5 prvkov od orgánov), stačí ak sa niekde naruší rovnováha a je zasiahnutý celok. Je dôležité pochopiť, že nie je chorá iba časť tela, len určitý orgán, ale celý organizmus. Mierne kolísanie rovnováhy je prirodzené, vyvoláva ho protiklad jinu a jangu.

Chorobný stav je pri výraznom vyklonení sa z rovnováhy náhlou extrémnou zmenou, alebo miernou, ale dlhotrvajúcou prevahou jinovej či jangovej zložky cchi. Stiedanie zdravia a chorôb je premena kvality cchi vplyvom rôznych príčin z harmonickej na škodlivú alebo opačne. Je niekoľko základných modelov porušenia rovnováhy cchi a tak aj niekoľko základných ochorení:

Nadbytok cchi:  choroba vzniká v dôsledku toho, že obe zložky cchi (jin – jang) sú v tele, alebo jeho časti v nadmernom nnožstve. Cchi je plnšia, hustejšia od normálnej. Spravidla je to akútny stav choroby.

Nedostatok cchi:  obe zložky nedosahujú svoju kvalitu, cchi je oslabená a riedka. Spravidla sú to chronické a ťažké vnútorné ochorenia, ktoré súvisia s nedostatočnosťou vrodenej cchi.

Nadbytok:

1/ Nadbytok jangu: stúpne množstvo jangu v cchi a tak má prevahu nad jinom – vysoké horúčky, sucho v hrdle, rozpálená tvár, výrazný pulz a pod.

2/ Nadbytok jinu: nastáva prevaha jinovej zložky cchi – silný pocit zimy, zimnica, chladné končatiny, bolesť brucha, hnačkaaa, hlboký pulz …  

Nedostatok:

1/ Nedostatok jangu:  oslabenie jangovej zložky cchi, aj keď jej nie je viac nez obvykle. Príznaky sú jinové – vnútorný chlad, chladné končatiny, bledosť, malátnosť, únava, samovoľné potenie … Ide o dlhodobé vysilujúce choroby.

2/  Nedostatok jinu: oslabená a zmenšená je jinová cchi, v dôsledku toho prevláda jang, aj keď ho nie je viac ako v norme.Choroba sa prejavuje, ako vnútorná horúčka, mierne, ale dlhodobo zvýšená telesná teplota, prípadne návaly teploty a potenia, pálenie v dlaniach a na chodidlách, chudnutie,…    

       Na základe popísaných stavov nerovnováhy cchi sa posudzujú choroby a rozdeľujú do štyroch protikladných dvojíc. Sú to:

jinové – jangové, vnútorné – povrchové, chladné – horúce, z nedostatku – z nadbytku

Choroby jangovo-povrchovo-horúce-z nadbytku  vznikajú väčšinou náhle a bývajú ľahšie. Aj cez svoj búrlivý priebeh pomerne rýchlo odznejú. Sú sprevádzané vysokou horúčkou, potením, smädom, prudkým pulzom … Ich príčinami sú často vonkajšie atmosferické vplyvi – vietor, chlad, vlhko… Prejav: prechladnutie, nádcha, angína, zápal pľúc a.p.

Choroby jinovo-vnútorno-chladné z nedostatku sú obvykle dlhodobejšieho charakteru. Často su latentné a vyjavia sa až po určitom čase a vtedy sa už ťažšie liečia, pretože při nich dochádza k vyčerpaniu vrodeného cchi a celkovému oslabeniu organizmu. Prejavujú sa: zimomravosť, znížená telesná a duševná aktivita, únava. Sú často zapríčinené nedostatoč-nosťou vrodenej cchi  a funkčnými poruchami vnútorných orgánov.

Príčiny chorôb a liečenie

Hlavné príčiny, prečo dochádza k vychýleniu optimálneho pomeru medzi jin a jang, sa dajú rozdeliť na dve veľké skupiny: vonkajšie a vnútorné.

Vonkajšie príčiny:

Patrí k nim 6 rozvracačov – 6 atmosferických vplyvov: vietor, teplo, žiar, vlhko, sucho, chlad. Sami o sebe nie sú chorobnými činiteľmi, ale môžu zapríčiniť rozkolísanie rovnováhy cchi v tele. (ak sú príliš extrémne či dlhotrvajúce, náhle sa striedajú, alebo nás zaskočia ). Rozvrat spôsobia najmä vtedy, ak človek nemá dostatočne silnú a harmonickú cchi a má zníženú obranyschopnosť.

Vietor:  je jangový, premenlivý a nestály. Podobné sú aj choroby nim zapríčinené. Prepuknú náhle, majú búrlivý priebeh, striedajú sa horúčky so zimnicou a pomerne rýchlo pominú. Vietor sa môže kombonovať aj s ostatnými rozvracačmi a potom hovoríme o veternom chlade, veternej teplote,.. Vietor je prejavom prvku drevo. Najvýraznejší je na jar, Z orgánov pôsobí najviac na pečeň. Do tela preniká predovšetkým cez krk. Súbežne k tomuto vonkajšiemu vetru spôsobujúcemu choroby z prebytku, existuje aj vnútorný vietor, ktorý je dôsledkom vnútornej choroby z nedostatku. Vzniká vtedy, keď pečeň trpí nedostatkom jin a prevládne nad nim pečeňový jang. Príznaky vnútorného vetra sú: kŕče, trasenie rúk a nôh, zášklby viečok či hlavy.

Teplo a žiar:sú jangové, patria k prvku oheň a zapríčiňujú ohnivé choroby. Súvisia s telom a srdcom. Vysoké horúčky, horúčava v hlave,  zapálené oči, búšenie srdcs,… Žiar je predovšetkým vnútorný oheň, čo je opäť príznak vnútornej choroby z nedostatku. Prichádza ako následok nedostatku jin srdca, alebo pečene (medzi 5 jinovími orgánmi sú v najväčšej miere jangové) a to prevážením ich jangu. Teplo vstupuje do tela najmä heudnou dutinou.

Vlhko:  je jinové a je prejavom prvku zem. Pôsobí najmä v neskorom lete, zasahuje najviac slezinu, ktorá riadi trávenie a kolobeh všetkého čo má v tele kolovať. Při napadnutí sleziny vlhkom objavia sa zažívacie poruchy, hnačky,… Pri nedostatku slezinového jangu vzniká vnútorná vlhkosť. Dôsledkom slabosti jangu, najmä ťažšie jinové zložky nekolujú tak, ako by mali, usadzujú sa v nižších častiach tela (jin klesá dole), čoho následkom sú vodnaté opuchy nôh. Vlhko vstupuje do tela cez chrbticu.

Sucho:  je jang v jin, prislúcha kovu a pľúcam, ktoré sú naň citlivejšie. Jeho ročným obdobím je jeseň. Keď sucho napadne pľúca, spôsobí vysušovanie tekutých jinových zložiek v pľúcach, čo znižuje priechodnosť pľúc a vyvoláva kašeľ. Existuje aj vnútorné sucho, ktoré je dôsledkom nedostatku jinu v pľúcach a v ich párovom orgáne, hrubom čreve. Príznaky toho sú: vysýchanie telesných tekutín, chudnutie, suchá pokožka, suché vlasy, vnútorné horúčky,… Sucho vstupuje do tela cez ramená a chrbát.

Chlad:  je výrazne jinový, prináleží prvku voda, ročným obdobím je zima, orgánom na ktorý najviac reaguje sú ľadviny. Prirodzené pre jin je sťahovanie, dostredivosť, preto keď sa do tela dostane chlad, spôsobuje zahusťovanie na príslušných miestach a tým blokuje prúdenie cchi. Príznaky vniknutia chladu sú zimnica a následne horúčka, kašeľ, studené končatiny, bolesti brucha, krížov, časté močenie, … Vstupnou bránou chladu sú kríže. Chlad vzniká aj z vnútorných príčin. Spôsobuje ho nedostatok jangu ľadvín, prevažuje ľadvinový jin, ktorého príznaky sú zvýšená citlivosť na chlad, výrazne bledá tvár, stále chladné končatiny, hnačky, únava.

      Rozvracače vnikajú do tela cez pokožku a spočiatku sa zdržujú na povrchu. Spôsobujú preplnenia a bloky, ktoré bránia prúdeniu cchi. Pľúca riadia povrchové prúdenie a tak je blokované voľné odtekanie cchi z nich. V pľúcach sa tvoria zátarasy, zahusťujú a zrážajú sa hlieny, čo dráždi na kašeľ, ktorým sa pľúca snažia zbaviť prekážok. 6 rozvracačov spôsobuje povrchové choroby z nadbytku, ktoré majú chladnú, alebo teplú povahu, podľa toho o aké činitele a ich kombinácie sa jedná. Bývajú sprevádzané kašľom. Keď sa nevyliečia včas, vzniknuté škodlivé činitele postupujú po dráhach hlbšie do tela a postihnú aj vnútorné orgány a rozvrátia rovnováhu ich cchi. Neskôr sú z nich choroby vnútorných orgánov.

Vnútorné príčiny:

   Vonkajšie škodlivé činitele vnikajú do tela vtedy, keď v ňom majú pripravené prostredie, keď obrana cchi človeka nie je kompaktná, keď sú v nej oslabené miesta, ktorými sa rozvracače pretlačia do vnútra. Teda, keď vnútorná cchi je slabá. Na jej oslabení sa podieľajú 3 hlavné príčiny: Nedostatočná vrodená, prvopočiatočá cchi,  Potrava,   Duševný život . U každého človeka sa prejaví v určitom stupni nedostatočnosť vrodenej cchi, takmer nikto nie je úplne zdravý. Oslabenosť sa prejavuje: slabšou konštitúciou, zníženou obranyschopnosťou a častejšími chorobami, funkčnými poruchami orgánov a nimi riadených zmyslov, častí tela, v ťažších prípadoch aj anatomickými chybami. Potrava poškodzuje človeka dvojako: Mechanicky a energeticky. Mechanické poškodzovanie je spôsobené tým, že potrava neprechádza tráviacim traktom plynulo a prirodzene, zahradzuje sa, ukladá sa, vytvára prekážky, ktoré blokujú zostupné pohyby v trakte. Tak sa môže stať, že sa obráti tok cchi žalúdka, ktorá normálne klesá dole. Príznaky sú: nevoľnosť, bolesť brucha, tlak v žalúdku, stúpanie žalúdočných štiav, zvracanie, hnačky,… Energetické poškodzovanie  je spojené s premenou potravy na cchi a súvisí s kvalitou a vyváženosťou potravy. Slezina a žalúdok tvoria zo stravy jemnú esenciu, ktorá potom prúdi do celého tela a vyživuje ho. 5 vnútorných orgánov sú úschovňami cchi a každý si z nej berie podľa chuti. Chuť sa považuje za funkciu týchto 5 orgánov, teda pečeni prislúcha kyslá chuť, srdcu horká, slezine sladká, pľúcam štiplavá a ľadvinám slaná. Je dôležité, aby človek konzumoval potravu pestrej chuti, aby sa dostalo každému orgánu a niektorý nemal nadbytok, alebo nedostatok. Negatívna je aj sýta, ťažká strava, pretože a taká spôsobuje nadbytok vo vnútorných orgánoch, čím sa narušuje rovnováha a vznikajú poruchy. Vzhľadom na to, že 5 vnútorných orgánov spojených vzťahmi vzájomnosti, prostredníctvom svojej energie riadia aj vývody energie (zmyslové orgány), ako aj ostatné časti tela, bude sa nerovnováha šíriť ďalej do celého organizmu. V prípade nedostatku, či nekvality potravy cchi bude riedka a slabá, čo sa prejaví oslabením rôznych telesných funkcií. Veľká odlišnosť je v chápaní duševného zdravia. Činnosť 5 vnútorných orgánov priamo súvisí s duševným životom: Základné duševné prejavy sú funkciami vnútorných orgánov, ktorými môžu regulovať rovnováhu cchi. Pečeň sa prejavuje hnevom, srdce radosťou, slezina zádumčivosťou, pľúca žiaľom, ľadviny strachom. Harmónia duševných funkcií je dôležitá pre rovnováhu cchi vnútorných orgánov. V prípade nerovnováhy psychických a emocionálnych aktivít dochádza k výkyvom cchi príslušných orgánov a tým sa tvoria zárodky budúcich chorôb.

                                                                     LIEČENIE

          Keďže choroba je nerovnováha cchi, pri liečení ide o znovunastolenie stratenej rovnováhy. Nerovnováha sa prejavuje v dvoch základných stavoch: Nedostatok, alebo nadbytok cchi. Pri liečení sa tiež používajú dva hlavné princípy: doplňovanie a vypúšťanie. Ak je cchi nedostatok – dopĺňa sa, ak je nadbytok – vypúšťa sa. Tým sa dosiahne optimálny stav cchi. Vo všetkých liečebných disciplínach východnej medicíny je množstvo konkrétnych techník a postupov, ako cchi dopĺňať či vypúšťať. Zvládnutie postupov si vyžaduje podrobné štúdium teórie i praxi VM. (diagnostikovanie, učenie o bodoch, dráhach, výbere bodov ….)

Zásady liečenia chorôb z prebytku:

   Tieto choroby sú väčšinou povrchového charakteru, zapríčinené vonkajšími činiteľmi z nadbytku niektorej zložky cchi. Keď je prebytok jangu, vznikajú horúčky z prebytku s príznakmi: teplotami, potením, pocitom sucha v hrdle, silným pulzom,… Při prebytku jinu, objavuje sa chlad z prebytku s prejavmi: zimomriavky, stúpanie chladu do končatín, bolesti brucha, hnačky,…

   Hlavnou zásadou liečenia je – vypustiť prebytok, teda zbaviť telo prebytočného jangu, alebo jinu. Napr. Pri masážach sa používajú techniky z okruhu metód otvárania povrchu, vyháňania vetra, prečisťovanie tepla, čo v našich praktikách sú napríklad potopudné metódy. Škodlivý činiteľ sa takto vytláča z povrchu tela. Po vypustení sa často použije ešte doplnková metóda na opačnej zložke – po vypustení jangu (zrazení teploty ) sa doplní jin. Po vypustení jinu sa doplní jang, aby sa zateplilo vnútro.

Zásady liečenia chorôb z nedostatku:

   Aj keď sa choroby z nedostatku javia navonok tak, ako choroby z nadbytku, teda horúce, alebo chladné, vznikajú z opačných príčin, preto sa pri ich liečbe postupuje ináč. Hlavnou zásadou je – doplnenie nedostatku cchi, resp. Tej jej zložky, ktorej je nedostatok. Keby sa použila vypúšťacia technika na zdanlivo prevažujúcu opačnú zložku, došlo by k ešte väčšiemu oslabeniu už aj tak „prázdnej“ cchi. Pri nedostatku jangu, keď automaticky prevláda jin a objavia sa preto príznaky vnútorného chladu, dopĺňame jang, teda použije sa niektorá zateplovacia technika. Ke)d je nedostatok jinu, čo vedie k vnútornej teplote, nebude sa táto teplota vypúšťať, ale využije sa technika rozmnoženia a doplnenia jinu.

   Pri masáži či akupresúre sa dopĺňa či vypúšťa chi podľa pravidla: ľahké a jemné pôsobenie na body, tlačenie v smere dráhy a krúženie na bode v smere hodinových ručičiek, je doplňovanie. Rázne a silné tlaky, tlačenie proti dráhe a krúženie na bode v protismere hodinových ručičiek, je vypúšťanie.

 

Motto:  Aj keby sme boli múdri ako legendárny cisár Jú, naše vedomosti sa nikdy

                                     nevyrovnajú tomu, čo ešte nepoznáme

                                                                                                     

                                                                                                        Ke Chung_a

TOPlist