BUDHOVA CESTA

„Budhizmus“ je slovo, ktoré označuje učenie

Siddhartu Gautamu - Budhu

      Gautama sa narodil okolo r.580 p.n.l. v severnej Indii. Hovorí sa , že miestom jeho narodenia sú záhrady Lumbiní, ktoré teraz ležia tesne za hranicami malého himalájskeho kráľovstva Nepálu. Gautamov otec Šuddhodana bol vladárom malého kráľovstva Šákjov. Bol veľmi šťastný, že má dediča a následníka na tróne. No nepotešilo ho keď mu jeden mudrc povedal, potom čo pozrel na dieťa, že ak sa nestane vládcom sveta, tak sa stane veľkým náboženským učiteľom. Šuddhodána vedel, že by to boli tvrdé a bolestné životné skúsenosti, ktoré by  mohli obrátiť Gautamovú myseľ k filozofii a tak urobil všetko, čo bolo v jeho moci, aby ich udržal mimo princov život. Gautama bol preto vychovávaný v uzavretom svete bezpečia a prepychu. Žil v krásnych palácoch, nosil obleky z najvzácnejších látok, jedol najvyberanejšie jedlá, skrátka trávil čas v radovánkach.

     Gautama dospel a nakoniec sa oženil s mladou princeznou Jašodhára, ktorá mu porodila syna Ráhulu. Jedného dňa však presvedčil svojho čeľadníka Čannu, aby ho zaviedol dole do dediny, kde do tej doby nebol. Podnikol tam celkom štyri cesty, ktoré úplne zmenili jeho život. Na prvej ceste stretol starca, na druhej chorého a na tretej skupinu ľudí čo niesla mŕtveho na miesto upálenia. Pretože predtým nikdy nevidel starobu, chorobu, ani smrť, bol hlboko otrasený. Zasiahlo ho to tak hlboko, že život v paláci preň stratil príťažlivosť a stal sa neznesiteľným. Skutočnosť utrpenia a možnosť nájsť spôsob, ako ho ukončiť si ho úplne podmanili. Pri štvrtej návšteve prišiel na možný spôsob, ako nájsť odpoveď na svoje problémy. Stretol totiž askétu,“ svätého muža“, jedného z tých, ktorý sa vzdali všetkého, aby mohli žiť zbožný život. Napriek tomu, že nič nemal, vyžaroval z toho muža pokoj, ktorý Gautámovi naznačil, že on sa už nejakým spôsobom vyrovnal s nepríjemnou skutočnosťou utrpenia A tak sa Gautama rozhodol nasledovať príklad askétu.                                        

Uprostred noci vykĺzol z paláca, vymenil svoj hodvábny odev za prostý oranžový odev svätého muža a ostrihal si svoje krásne čierne vlasy. Potom, keď už nemal nič, iba svoju žobrácku misku, aby mu do nej ľudia dávali jedlo, začal svoje veľké hľadanie.

     Gautama išiel k všetkým vychýreným učiteľom svojej doby a naučil sa od nich všetko, čo ho mohli naučiť. Potom sa podroboval tvrdému telesnému odriekaniu a trýzneniu. Žil v divokých lesoch, spaľovala ho žiara poludňajšieho slnka, chlad noci, spal na lôžku z tŕnia a niekedy žil aj na pohrebiskách. Hladoval dosial, kým nebol vychudnutý na kosť. Stále ale nenachádzal odpoveď na svoj zásadný problém – a uvedomil si, že ak pôjde ďalej touto cestou, pravdepodobne zomrie skôr, než ju nájde. Preto si vzal trochu jedla, dosť na to, aby odradil svojich spoločníkov, ktorí ho ihneď opustili. Potom sa posadil na „ miesto rozhodnutia“ pod veľký strom Bó, na mieste ktorému sa dodnes hovorí Bódh – Gayá. Bol rozhodnutý, že tu bude sedieť, kým nenájde odpoveď – alebo zomrie. Počas májovej noci pri splne sa Gautama pohrúžil do hlbokej meditácie a dosiahol nových úrovní poznania. Videl do svojich minulých životov, videl, ako pôsobí karma (čin uskutočnený výberom, alebo vedomím rozhodnutím, ktoré má neodvratný účinok – dobré činy spôsobujú dobré následky, zlé činy zlé.), videl ako prekonal žiadostivosť, pripútanie k bytiu a lipnutie na falošných alebo ustálených predstavách. Nakoniec keď vyšla Zornička, prebudil sa ako zo sna a mohol vyhlásiť: „dosiahlo sa oslobodenie..., Zrodenie je vyčerpané, svätý život sa blíži ku koncu, čo sa malo vykonať je vykonané, už nie je potrebné prichádzať...“ Už viac nebol Gautamom, ale Budhom – Prebudeným.

            Videl veci tak, akými naozaj sú. Niekedy sa o ňom   hovorí, že dosiahol nirvánu – je to vyprchanie žiadostivosti, nenávisti a klamu. Jej podstata nemôže byť vyjadrená slovami: každý človek ju musí poznať sám vo svojom vlastnom srdci. Budha najskôr váhal, či sa má ostatným ľuďom zdôveriť s tým čo objavil. Cítil však, že niektorí sú „len s trochou prachu v očiach“, ktorým by mohol prospieť, keď ich osloví. Preto odišiel do Ispatany (terajší Sárnath blízko Benáresu), kde v jednej obore predniesol svoju prvú reč. A tak začalo 45 ročné obdobie jeho učiteľského pôsobenia.

     Budha učil príslušníkov všetkých tried, stavov a typov, mužov aj ženy.

   Cesta ktorú učil sa často volá stredná cesta, pretože učí, že by sme sa mali snažiť držať strednej cesty medzi všetkými extrémami. Budha okolo seba čoskoro zhromaždil nasledovníkov, ktorí boli pripravení vzdať sa všetkého, aby mohli načúvať jeho učeniu a uskutočňovať ho. A tak vznikla Sangha: spoločenstvo mníchov a mníšok, ktoré bolo od začiatku podporované veľkým spoločenstvom laitov.

      Pretože Budha bol človekom jeho život sa chýlil ku koncu. Zomrel v Kušinagare, vo veku                                                  asi 80 rokov. Jeho nasledovníci boli samozrejme veľmi zarmútení. Jeho posledné slová k nim boli „pominuteľné sú všetky zložené veci, usilujte o ostražitosť“ Potom vplynul do toho, čomu budhisti hovoria Parinirvána, alebo úplná nirvána, do stavu, ktorý je ešte ťažšie vyjadriť slovami, ako nirvánu.

ZÁKLADY  BUDHISTICKÉHO UČENIA

Gautama nebol boh, ani prorok, či nadprirodzená bytosť. Bol, ako sme videli ten, čo sa narodil, žil a zomrel, ako ľudská bytosť, ktorá. Ale pozoruhodná ľudská bytosť, ktorá objavila cestu, ako dosiahnuť tú správnu múdrosť, súcit a oslobodenie od utrpenia. Znovuobjavil veľmi starú cestu, ktorá vždy existovala. Budha neučil, že vesmír stvoril Boh. Skôr poukázal na veľký Zákon, alebo Dharmu, ktorá preniká všetkým, čo existuje. Len životom v súlade s týmto zákonom je možné dosiahnuť správnu

múdrosť a súcit a tým následne oslobodenie. Avšak utrpenie môže byť prekonané jedine tým, že sa s nim človek stretne a vydrží ho. Toto sú Budhove slová: „Učím o utrpení a o východiskách z neho“. Medzi základné budhistické doktríny patria:

TRI  ZÁKONY  BYTIA

1 – zmena, 2 – utrpenie, 3 – nie Ja

     Prvý znak, Zmena ukazuje na základnú skutočnosť, že nič na svete nie je pevné a stále. My sami nie sme tí istí ľudia, akými sme boli pred desiatimi rokmi, alebo dokonca pred desiatimi minútami, ani telesne, ani citovo, ani mentálne. Preto, že žijeme v meniacom sa svete a sami sme bytosti, ktoré sa menia, nemôžeme v ňom nájsť trvalé bezpečie. Pokiaľ sa týka druhého znaku utrpenie vieme, že práve ono priviedlo Budhu k jeho veľkej duchovnej púti, hoci slovo utrpenie nie je presné na vyjadrenie pôvodného dukkha. Dukkha znamená všeobecne neuspokojiteľnú podstatu života. Ale nemýľte sa , budhisti si nemyslia, že celý život je len utrpenie.. Veria, že v živote môže byť radosť, ale vedia, že celý nemôže byť radostný.. Dokonca aj v tých najšťastnejších životoch sú chvíle utrpenia. Tretí znak Nie Ja. je trochu zložitejší. Budhisti neveria, že v ľudských bytostiach je človek vecné, nemenné, žiadna duša v ktorej pocit Ja mohol zakotviť. Celá predstava  Ja je v skutočnosti zásadne chybná, pretože sa pokúša ustanoviť na nestálom a dočasnom súbore prvkov. Napr. VOZ – môžeme ho rozložiť na súčiastky – kolá, osy, dosky a.p. Potom už nie je voz iba hromada súčiastok. Práve tak Ja je zložené z rôznych prvkov či zložiek (Skandha): formy (tela), cítenia, vnímania, (mysle) – hoci tieto prvky tvoria jednotu, po smrti idú vlastnou cestou a Ja už nie som Ja. Avšak tieto zložky nezmiznú z tváre vesmíru ale sa jednoducho rozídu a kdekoľvek inde vytvoria novú kombináciu. A tak je vesmír veľkým, neustále sa meniacim orchestrom vnútorne spojených pohybov, bez začiatku a konca.

ŠTYRI UŠLACHTILÉ PRAVDY

1 –Utrpenie existuje, 2 – Príčina utrpenia, 3 – Príčina môže byť odstránená, 4 – Prostriedky, ktorými sa to môže dosiahnuť: Osemdielna ušľachtilá cesta.

     Budhizmus začína základnou skutočnosťou utrpenia. Predovšetkým musíme poznať jeho príčinu, ktorou je hlboko zakorenené Ja, ktoré všetci máme. Preto neustále bojujeme, aby sme dostali veci, ktoré sú príjemné a vyhli sa veciam, ktoré sú bolestivé, aby sme našli pokoj a bezpečie. Všeobecne povedané, manipulujeme s ľuďmi a situáciami, aby boli také, aké chceme. A pretože sa ostatný svet nezhoduje s tým čo chcem Ja, často kráčame proti všeobecnému prúdu vecí, čo nás zraňuje a sme sklamaní. Utrpenie môže byť preto ukončené rozdrobením tohto silného pociťovania Ja tak, aby sme dosiahli väčšiu harmóniu so všetkými vecami. Osemdielna ušľachtilá cesta je prostriedkom k tomu, ako to dosiahnuť.

 OSEMDIELNA UŠĽACHTILÁ CESTA

  1. Správne porozumenie
  2. Správne myslenie
  3. Správna reč
  4. Správne konanie
  5. Správny spôsob obživy
  6. Správne úsilie
  7. Správna bdelosť
  8. Správna koncentrácia

      Správne porozumenie je dôležité na začiatku, pretože ak nechápeme podstatu štyroch ušľachtilých právd nie sme schopní vôbec začať. Z toho vyplýva správne myslenie „správny“ v tomto prípade znamená v súlade so skutočnosťou: takým spôsobom, ako sa veci v skutočnosti majú, čo sa však môže odlišovať od, ako by som si ich želal, aby boli.. Správne myslenie, správna reč, správne jednanie a správny spôsob života zahŕňajú morálne obmedzenia – upustenie od konania násilných činov, od zarábania si na živobytie spôsobom, ktorý škodí iným a.p. Morálne obmedzenia nepomáhajú len tým, že prinášajú všeobecný spoločenský súlad, ale pomáhajú tiež kontrolovať a zmenšovať pocit Ja. Podobne ako rozmaznané dieťa, Ja rýchlo rastie a stáva sa neovládateľným tým viac, čím viac mu povoľujeme. Nasledujúce Správne úsilie je dôležité, pretože ak Ja prekvitá v nečinnosti a tak nie sme pripravení sami na seba pôsobiť, nemôžeme dúfať, že vôbec niečo dosiahneme. Posledné dva kroky na ceste, Správna bdelosť a Správna koncentrácia reprezentujú prvé oporné body na brehu Nie Ja. Je v nich zahrnutá meditácia. Pri najjednoduchšej forme budhistickej meditácie človek sedí vzpriamene na stoličke, alebo so skríženými nohami na poduške položenej na podlahe. Potichu pozoruje vdychy a výdychy svojho dýchania. Keď sa vynárajú myšlienky, emócie a impulzy, len ich pozoruje, ako oblaky, ktoré prichádzajú a odchádzajú na oblohe bez toho, aby ich buď odmietal, alebo nechal sa nimi zaviesť do denného snenia, či roztržitosti.

TRI OHNE

„ Tvoj dom horí, horí Troma ohňami, nedá sa v ňom prebývať“

      tak hovoril Budha vo svojej veľkej kázni o ohni Dom o ktorom tu hovoril je ľudské telo. Tri ohne ktoré ho spaľujú sú  Chtivosť, Hnev, a Klam. Všetky tri sú druhom energie a tak sa neskrotia, môžu v ňom búriť a zraňovať, ako nás – tak aj ostatných ľudí! Avšak ak sa vhodne zmierňujú duchovným cvičením, môžu sa transformovať na rýdze teplo skutočnej ľudskosti.

VŠEOBECNE

„Nikomu a ničomu neubližovať,  pestovať dobro, očisťovať svoju myseľ -  to je Budhovo učenie“

      Hoci si budhisti vysoko cenia také vlastnosti, ako je láskavosť, ľudskosť, trpezlivosť a štedrosť, najviac zo všetkého si cenia súcit. Myšlienka Ahinsy alebo neubližovania je veľmi tesne spojená so súcitom. Súcitné želanie nespôsobiť škodu iným bytostiam (kde budhisti zahrňujú zvieratá, rastliny, neživé predmety a dokonca aj všeobecne svet) je príčinou toho, že mnoho budhistov sa stalo paci-fistami a vegetariánmi, hoci k to u nie sú zaviazaní. Budhizmus kladie značný dôraz na samostatnosť a sám Budha povedal svojim nasledovníkom, aby ničomu neverili len preto, že im to on hovorí, ale aby si všetko overili na vlastných skúsenostiach. Budhizmus je tiež veľmi praktická filozofia, ktorá pomáha ľuďom žiť svoj život a zameriava sa na to, aby ľudia činnosti vykonávali, než aby v nej veri-li. Uskutočňovanie takýchto jednoduchých úkonov, ako je prednes jednoduchej formuly, návšteva chrámu, ponúknutie obete, alebo prejavenie pokory – to všetko pomáha zmenšovať pocit vlastného Ja. Budhisti sa tiež aktívne snažia uskutočňovať budhistické cnosti v každodennom živote. Konečným cieľom všetkého budhistického snaženia je dosiahnuť prebudenie, ako ho dosiahol sám Budha.

ROZŠÍRENIE  BUDHIZMU

      Budhisti sa sami delia na  dve hlavné skupiny: na tých, ktorí sú stúpencami Théravady – alebo južnej tradície a na tých, ktorí sú stúpencami Mahájány – alebo severnej tradície. Veľmi skoro po svojom vzniku sa začal budhizmus rozširovať z miesta svojho zrodu v severnej Indii do Sri Lanky, do Barmy, Thajska, Indočíny a ďalekých krajín juhovýchodnej Ázie. Rovnako sa rozširoval severným smerom do himalájskych kráľovstiev (Sikkim, Bhután a Nepál), do Tibetu, Mongolska a ďalších oblastí strednej Ázie a tiež Číny, Kórey a Japonska. Bol to šťastný vývoj, pretože budhizmus po vpádoch moslimov v 11. storočí v Indii takmer vymizol. Omnoho neskôr rozšírenie komunizmu vyhladilo budhizmus z mnohých krajín, kde bol kedysi veľmi silne zakorenený: Čína, Indočína, Tibet atd. Avšak teraz budhizmus priťahuje stále viac nasledovníkov v Európe a Spojených štátoch. V Ázii je budhizmus stále živý v krajinách, ako je napríklad Sri Lanka, Barma, Thajsko, Kórea a Japonsko.

                                                                                  SANGHA

      V budhistickom Théravada (južnom) možno mníchov (bhikkhutov) ľahko rozpoznať, pretože si obliekajú charakteristické oranžové rúcha , majú oholené hlavy a chodia bosí. Po prvýkrát môžu vstúpiť do kláštora na skušobnú dobu a keď sa oni (alebo ich opát ) rozhodnú, že tento život je pre nich vhodný, môžu sa zaviazať omnoho rozhodnejšie tým, že sa nechajú vysvätiť. Dostanú nové meno a musia žiť podľa zbierky 227 predpisov (Vinaja). Mních sa však kedykoľvek môže rozhodnúť zbaviť sa rúcha (preruší mníšsky stav).

      Bhikkhuovia žijú prísny jednoduchý život v meditácii, štúdiu a práci len s niekoľkými hodinami spánku a jedným jedlom cez deň. Nevlastnia peniaze, ani akýkoľvek majetok, ktorý by stál za zmienku. Majú tiež dôležitú úlohu – vyučovať a pomáhať laickému obyvateľstvu a robiť obrady.

BUDHISTICKÉ SVIATKY A OBRADY

      Pretože budhizmus mal vždy tendenciu splynúť s každodenným životom krajiny v ktorej sa ujal, môžeme nájsť len málo výlučne budhistických sviatkov. Budhizmus sa prikláňa k prijímaniu, alebo k prispôsobeniu sa k už jestvujúcim sviatkom a tak v niektorých krajinách (Nepál) je ich veľa a sú veľmi rôznofarebné. Stredom budhistického kalendára théravády  je Vésákh, kde sa oslavuje narodenie, osvietenie a smrť Budhu. Všeobecne pripadá tento sviatok na  deň splnu v mesiaci máji. V krajinách mahájány sa oslavujú  tieto veľké udalosti rôzne, podľa oblasti a tradície.

      Rovnako nejestvujú žiadne univerzálne budhistické obrady pri narodení, svadbe či úmrtí. Tie sa často menia od krajiny po krajinu, od tradície po tradíciu. Na mnohých miestach sa ich však mnísi, alebo kňazi určitým spôsobom zúčastňujú buď prednesom z písma (sútry) alebo prednesom kázne. Ľudia môžu tiež navštevovať budhistické kláštory, alebo chrámy a tiež sa môžu zúčastňovať na určitých obradoch 

    ODPOVEDE BUDHIZMU

NA NIEKTORÉ DNEŠNÉ PROBLÉMY

Prečo sa Budhizmus rýchlo šíri po celej Európe?

      Pretože budhizmus je ušľachtilý spôsob myslenia a žitia v súlade s ostatnými ľuďmi a hmotným okolím. Je to racionálne riešenie problémov, ktoré stoja pred každým, čo nie vždy platí pri iných náboženstvách. Budhizmus žiada od svojich priaznivcov, aby verili len tej pravde, ktorú vidia a chápu. A preto príťažlivo pôsobí na modernú Európu, na tých Európanov, ktorí sa pri hľadaní pravdy pozerajú do seba. Tento pohľad do seba je výsledkom častého cvičenia meditácie, ktorá sa zameriava na skutočné správanie človeka a na okolnosti. Pravda zistená pri tomto skúmaní seba samého dáva jednotlivcovi sebadôveru, ale čo je dôležitejšie, potláča pýchu, ktorá je taká škodlivá pre šťastné spolunažívanie s ostatnými.  Z tohto pokojného prijímania reality pramení životný štýl s menším počtom konfliktov a konfrontácií.

      Život podľa učenia Budhu prinesie človeku stály vnútorný pokoj, ktorý umožňuje láskavosť a štedrosť. Jeho učenie môže viesť k duchovnému Osvieteniu a po ňom budhista konečne môže dosiahnuť Nyrvánu – Sväté nebo. Budhista je svetlo, ktoré odháňa tiene, ktorý sa snaží prenášať pokojné vzťahy na ostatných kedykoľvek je to možné osobným príkladom svojho správania sa a svojim životným štýlom.

      Budhizmus nepopiera existenciu Najvyšších bytostí, ale skôr vidí ľudskú podobu Boha, ako pomenovanie vytvorené ľuďmi. Nech je pravda o stvoriteľovi akákoľvek, je pravdepodobne ďaleko odlišná od koncepcie, ktorá vznikla v ľudskej mysli. A tak budhista žije v tomto svete a koncentruje sa na dôležité veci a vzťahy, ktoré sa dajú pochopiť a riešiť ľudskými rukami a mysľou, pomocou meditácie.

      Človek môže veriť v boha a praktizovať filozofiu budhizmu bez toho, aby si to navzájom odporovalo. Modlitba je vlastne forma meditácie. Biblia dokazuje, že kráľ Dávid sa opieral o meditáciu pri duchovných radách tak, ako prví kresťania po mnoho rokoch neskôr.

      Základom budhistického učenia sú „Štyri ušľachtilé pravdy“. Tieto sú veľmi dôležité a nepochopenie týchto princípov vysvetľuje mnohé problémy ľudstva. Utrpenie vzniká z nejakých príčin. Ide tu o vzťah Príčiny a Účinku, čo je zákon Karmy. Keď sú príčiny utrpenia v našom každodennom živote odstránené, potom toto utrpenie skončí

Ako identifikujeme tieto príčiny?

      Meditáciou, povedal Budha, aby sme jasne videli a takto získali múdrosť zo seba a zo sveta. Keď meditujeme, myšlienky prichádzajú do našej mysle, aby sme nad nimi uvažovali.

      Múdrosť, odstránenie nevedomosti a skúmanie falošných predstáv pomocou rozjímania vedie k osvieteniu, radostnej nálade, spokojnosti a potom k súcitu s ostatnými.

      Budhizmus vyžaduje viac než byť len „morálnou osobou“ jednoducho robiť „správnu a rozumnú“ vec v každej situácii nestačí, tento morálny štandard je subjektívny a je jednoducho vykonávaný v súlade s miestnymi zvykmi a prevládajúcimi hodnotami. Nie je to pevný základ z ktorého človek môže zistiť PRAVDU

      Správny život, ako Budha učil pred stáročiami, znamená neubližovať zbytočne žiadnemu stvoreniu, pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú, rozumieť Štyrom ušľachtilým pravdám a sledovať požiadavky Osemdielnej cesty.

      Zmyslom života je hľadať pravdu a vidieť krásu vo všetkom. Strach a hnev zmiznú s uvedomením si toho, že zajtrajšok bude lepším, keď viacej pochopíme podstatu vecí cvičením meditácie a skromnosti. Všeobecne povedané, tolerancia k ostatným vedie k lepšiemu životu. Budhizmus, starý vo svojich tradíciách a zvykoch, získal dlhovekosť tolerantnosťou svojej mytológie a tak si udržiava dynamiku, ktorá vytvorila bohatú kultúru a inšpiruje umenie skutočnej vznešenosti po celé stáročia.

BUDHISTICKÁ MEDITÁCIA

Pochopenie podstaty a ovládanie

      Budha sám praktikoval, vylepšoval a potom svojich mudrcov učil meditačné techniky, umožňujúce jasnejšie vidieť falošné predstavy, ktoré máme a ktoré nám bránia vidieť samých seba, naše problémy také, aké skutočne sú. (všetci môžeme byť múdry pri spätnom pohľade – ale potom je neskoro na zmenu. Dvere pre možnosť voľby sa zatvorili, história je už napísaná.) Budhizmus vidí príčinu väčšiny zla v nevedomosti a vo falošných názoroch t.j. v sebaklame

      Budhistická cesta  od nás vyžaduje len to, aby sme zjednodušili a ovládali náš životný štýl, sadli si a v kľude meditovali buď ráno, večer, alebo aj cez deň. Pretože to môže, počas prvých mesiacov vyžadovať určitú vôľu a sebaovládanie, dochádza niekedy k dosiahnutiu a potom sa môže iba stratiť a úmysel zabudnúť. Keď chceme pokračovať v meditácii a zlepšiť si praktické skúsenosti, pomôže tu práca  v skupinách, ktoré sa môžu stretávať raz za týždeň.

      Po veľkom množstve meditácií veľa ľudí dosiahlo úžasné emocionálne výsledky, ale tu môže ísť o odchýlku, pretože skutočným cieľom budhistickej meditácie je dosiahnutie duchovného osvietenia, alebo základného uvedomenia.

      Budha vypracoval jednoduché a racionálne pravidlá pre vedenia života. Keby sa každý riadil týmito pravidlami, život a svet by boli veľmi príjemné. Vzájomne by sme na seba priaznivo pôsobili, mali by sme chápajúce a nie pochybovačné, alebo dokonca odmietavé myslenie, ktoré neprijíma nové, alebo odlišné myslenie.

      Západné myslenie má svoje pevné ideály a normy, výsledkom ktorých je, že musíme ovládať, meniť alebo odstrániť všetko, čo sa nám nepáči a to často spôsobuje nešťastie iným. Toto je hlavný rozdiel medzi západným a prijateľnejším východným myslením.

      Budha nie je uctievaný ako zástupca Boha na zemi, ale je jednoducho považovaný za múdreho človeka, ktorý dosiahol osvietenie a potom pomohol a ukázal smer ostatným, aby robili to isté – pred jeho sochou v chráme nie je žiadna pokora.

      Budhisti majú špeciálne dni pre odriekanie posvätného písma, ale nemajú pravidelné týždenné bohoslužby so spevom, kázňou alebo modlitbou. Hoci modlenie je vyššia forma meditácie, zvyčajne sa vykonáva bez kontroly myslenia a tak modlitba stráca veľa zo svojho možného vplyvu na osvietenie.

      Budhizmus vyžaduje aby ste si vypestovali trénovanú a spokojnú myseľ cez deň a dokonca  aj v noci. Vyžaduje to plnú mentálnu bdelosť pri sledovaní „Osemdielnej cesty“ Budhovho učenia a citlivosť na následky akýchkoľvek odbočení z tejto cesty. Takáto citlivosť prebudí uvedomovanie si egoizmu, svojho vlastného Ja a jeho potreby hľadať potešenia, zbaviť sa nudy (často komerčnej a tým krátkodobej)... toto je ten monotónny cyklus túžby po potešení, uplynutia času pre potešenie a potom návrat k ešte väčšej neodolateľnej túžbe. Tento cyklus by mal byť podrobne preskúmaný a potom môže byť postupne ovládaný, až zanikne.

      Preto špeciálnou a základnou časťou meditačnej analýzy je skúmanie a riadenia emocionálnych väzieb. To znamená v prvom rade naučiť sa rozpoznávať tieto silné väzby, túžby a pocity, ktoré sú v nás vytvárané vecami, ktoré provokujú a stimulujú naše zmysly, ako napr. návykové zvuky, videnia, vône, chute, dotyky, pocity a tiež duševné predstavy a osobné názory. Toto rozpoznanie umožňuje ovládať a zbaviť sa  náväznosti medzi našimi stimulovanými zmyslami a našimi pocitmi, či dokonca žiadostivosťou. Potom si môžeme tieto veci vyskúšať bez toho, že by pre nás mali nejakú príťažlivosť, alebo sme k nim pociťovali averziu: jednoducho ich budeme pozorovať, ale neodsudzovať alebo zavrhovať čokoľvek. Toto je možné dosiahnuť odsunutím týchto pocitov na dĺžku paže, potom ich starostlivou analýzou a rozkúskovaním, kým nebude úplne pochopené a ovládané. Ovládanie týchto zmyslových túžob potom prináša určitú cnosť a múdrosť a tak môže byť emocionálne súženie ovládané, minimalizované, alebo dokonca úplne eliminované.

      Meditácia nad vlastným „Ja“ alebo „ego“ má odrážať skutočné následky slov a činov v konkrétnej situácii a kontexte. Pri kontrolovanom Ja alebo ego v nás ostatní vidia menšiu hrozbu, menší problém, nepovažujú nás za osobu s ktorou treba súperiť, s ktorou sa treba tajne spojiť, aby vylúčili z hry všetkých ostatných a všetky ostatné úskoky, dobré i zlé. Tým utvoríme o sebe dôstojný obraz v menej napätých podmienkach a to umožňuje spoločnosti lepšie fungo-vať a dosiahnuť viacej. Sú to zložité, ale praktické výsledky

      Všetko čo je k tomu potrebné, je vypestovať si dokonalú pozornosť pomocou meditácie po celé mesiace a roky, ale je možné držať sa plánov na životnú dráhu a robiť múdre rozhodnutia, čo tiež má za následok väčšiu harmóniu, menšie sociálne trenie a tiež väčší ekonomický úspech

      Nie najbezvýznamnejšou z vlastností takto vypestovaných je láskyplná dobrota ku svojim blížnym, prijímanie ich takých akí sú, mať súcit k ich chybám a nešťastiam a vyžarovať toleranciu v nepriaznivých podmienkach. V skutočnosti sa všetci snažíme robiť čo najlepšie v našom živote, keď sami seba vidíme v konkrétnych podmienkach

      Výsledkom toho je, že napr. v budhistickom Thajsku takmer nepočujeme o násilí voči ženám, ani v Bangkoku, ktorý je plný napätia. Nepriateľstvo a hnev sa stretávajú s toleranciou a uznaním, pričom si človek plne uvedomuje svoje vlastné reakcie v situácii, čo zaručuje, že tieto reakcie sú iba pozitívne a nezhoršujú konflikt.

      Tam, kde existuje nezhoda medzi dvoma budhistami, záležitosť sa obyčajne prekoná kompromisom a dobrou vôľou, ak je to potrebné. Takéto prispôsobenie sa je založené na tom, že Budha prirovnal náš život a uvedomenie si k tečúcemu potoku, neustále sa mení, podľa našich niekoľkých zmyslov, nikdy sa nevracia a my nikdy nie sme dvakrát tá istá osoba. Podľa tejto myšlienky, nepriateľstvo a hnev sa môžu obrátiť a môžu byť prekonané dobrými citmi, keď tieto pôsobia dostatočne dlho a za priaznivých okolností.

     Budhistický životný štýl umožňuje jesť mäso, ale jeho priaznivci si pri jedení plne uvedomujú osud prežitého života, ktorý bol ukončený. Jedia mäso, ako vitamín, alebo preto, že si to vyžaduje zdravie a uznávajú jeho potrebu v niektorých prípadoch. Budhistický mnísi mäso nejedia. Budhisti sa snažia nikdy neškodiť živým bytostiam. Kdekoľvek je to možné, uprednostňujú vegetariánstvo o ktorom je dokázané, že je zdravšie

      Budhizmus v praktickom živote je šťastná filozofia. Keď vidíme veci také, aké skutočne sú, môžeme oveľa ľahšie prijímať bolesť a utrpenie! Jeho Svätosť Dalajláma, aj keď vidí a zažíva politickú tragédiu v Tibete, zostáva pokojný so zmyslom pre humor. Sochy a obrazy Budhu majú vždy láskavý, hrejivý úsmev, ale tiež tajomný pohľad! Pravda je ABSOLUTNA!

       Budhizmus má veľa podobností s veľkými náboženstvami, okrem jedného. Ústredného a jedinečného pojmu, ktorý vznikol pred 2500 rokmi a vychádza z vyššie uvedených myšlienok ( že všetko – vo vonkajšom i v našom vnútornom svete – je nestále, čo potom spôsobuje neistotu, frustráciu, smútok a utrpenie.) Potom prichádza hlavné a centrálne poznanie, že my sami, podstata nášho Ja je nestála každú chvíľu.

      Vedomie je iba produktom neustáleho prúdenia z našich zmyslov a mysle., ktorý sa rozvíjal a dozrieval počas našej výchovy a formovaní, čo potom malo za následok vznik emócií a záľub. Iba minulá Karma a svetské záľuby, t.j. vôľa žiť, sú nepretržité. Nikto tam nie je!

         „Existuje len utrpenie, ale trpiaceho nenájdeme.

          Existujú skutky, ale nie je tam ten, kto ich vykonal.

          Existuje Nirvána, ale nie človek, ktorý do nej vstupuje.

          Existuje cesta, ale nevidno na nej žiadneho cestujúceho.“

                                                ( z knihy „Visuddhi Magga“)

    Táto pôvodná a hlboká analýza toho čo v podstate sme, je pre západného filozofa mätúca, ale americký psychológovia sa posledne veľmi zaujímajú o tento názor a preskúmali Budhove práce. Podľa tohto unikátneho konceptu je oveľa ľahšie, keď ostatní pochopia, čím vlastne sú a potom súcit je iba logickým rozšírením

      Naše falošné predstavy boli identifikované a rozptýlené Budhom už tak dávno a to nám umožňuje z toho ťažiť a urobiť svet lepším

Verš 183 z písomnosti Dhammapada nás vyzýva:

„nikomu a ničomu neubližovať, kultivovať dobro, neustále očisťovať svoju myseľ – to sú učenia Budhove.

Pôvodné učenie Budhu je veľmi inteligentné a zaujímavé a je veľkým potešením čítať niektoré z jeho „suttas“ (učení). Mnohí učenci študovali rukopisy nájdené v budhistických chrámoch a centrách výučby, napísali vynikajúce knihy o tomto učení a potom napísali komentáre pre západných čitateľov o tom, čo budhizmus znamená v praxi. Učenia sa budhizmu vyžaduje od začiatočníkov určitý čas a úsilie. Myšlienky nie sú ťažké, majú za cieľ modifikovať spôsob, akým chápeme tento svet a ako v ňom fungujeme. Postupne začnete chápať zmysel vašej existencie na zemi

BUDHISTICKÁ MEDITÁCIA

                     a/ anapanasati         - sledovanie dýchania

                     b/ Samadhi               - koncentrácia

                     c/ Vipassana             - ponorenie sa do seba

           Začiatočník si o tejto oblasti môže prečítať a do určitej základnej úrovne sám cvičiť, ale príde čas, keď bude potrebovať poradiť a vymeniť si skúsenosti. Tu môže pomôcť učiteľ budhistickej meditácie a výsledky budú rýchlejšie.

     „Prax rozímania“ od autora Bhikkhu Mangalo je pekná brožúrka, s ktorou môžete začať.

„Meditace všímavosti a vhľadu“  od autora Mahasé Sayadó (vydavateľstvo STRATOS) dobre opisuje širšie aspekty budhistickej meditácie.

 VŠEOBECNE

      Väčšina ľudí sa prvýkrát dozvie o tejto krásnej kultúre, ktorá vznikla dávno v civilizovaných dejinách sveta, len náhodou. Ale keď ju spoznávate, je to ako otváranie dverí do jaskyne plnej žiarivých pokladov, ktoré čakajú na to, aby ste sa ich zmocnili a obdivovali!

      Toto sú tajomstvá Orientu! Staroveká civilizácia, kultúra a náboženstvo podobajúce sa neskoršej gréckej civilizácii a mytológii, ktorá tiež obsahuje veľkú múdrosť a krásu. Učenci z Európy a Ameriky otvorili túto cestu a duchovní cestovatelia ju môžu neobmedzene skúmať. Civilizáciu, ktorá sa rozhodla nájsť zmysel života, hľadať skutočnosť a pravdu

      Budha má jednu podmienku. Žiada všetkých, aby dosiahli „Nirvánu“ ktoroukoľvek metódou, alebo náboženstvom jednoducho UROBTE TO!

BUDHIZMUS V KAŽDODENNOM ŽIVOTE

+       Pochopenie hlavných ideí pomocou čítania, rozhovoru a meditácie Hľadanie pravdy a rozpoznávanie falošných

         predstáv

+       Rozvíjanie a praktizovanie Vznešenej osemdielnej cesty  v každodennom živote a pochopenie, ako sa tým vytvára

         cesta smerujúca k odstráneniu utrpenia – dokonalé vyjadrovanie, dokonalé činy atd.

+       Pozorovanie Zisťovanie, kedy a ako pýcha, hnev, závisť, chamtivosť a iné silné nebezpečné emócie vznikajú,

         pretrvávajú a zanikajú v sebe samom a v iných ľuďoch. Všímať si, ako ovplyvňujú život ľudí.

  • identifikovanie falošných predstáv v nás a ostatných ľuďoch, ktoré spôsobujú tieto emócie

+       Praktizovanie desiatich dokonalostí ( štedrosť, morálka, múdrosť, energia, pravdivosť,...) so snahou o láskavosť ku

         všetkým bytostiam.

+       Rozvíjanie dobrých osobných vzťahov a vytváranie atmosféry porozumenia, priateľstva a súcitu.

+       Rozvíjanie vlastných meditačných techník týkajúcich sa hlavných ideí:

  • pocit prínosu z meditácie, pokoj a uvoľnenie
  • meditácia na vybrané objekty zo 40 objektov určených pre koncentrovanie sa podľa vlastných osobných potrieb
  • lepšie porozumenie seba a vlastnej situácie

+       Praktizovanie týchto krokov, následne rozvíjanie múdrosti a porozumenia a potom ďalšia cesta k dosiahnutiu

         osvietenia - kiežby všetky bytosti dosiahli zdravia a šťastia -

„ Dar pravdy je najcennejší zo všetkých darov“

TOPlist