Čo sa nám vlastne vybavuje? Odkiaľ sa to berie?

Vo sne boh Hypnos zavedie človeka do rôznych svetov, do horných, stredných, spodných, dostane sa do hĺbok ľudských duší. Sen je žalobaba, ktorá vyzradí o človeku všetko - čo potláča, čo si nechce priznať, aký skutočne je, čo si o sebe myslí, či si to myslí o sebe správne, ako vníma realitu, ako vníma svoje deti, aký je rodič... V snoch vieme byť telepatický aj jasnovidní a vieme sa vďaka rozšírenému vedomiu preniesť do starých skúseností. Dokonca vytiahneme aj skúsenosti cudzích ľudí, ak to má nejakú súvislosť s naším životom a môže nám to pomôcť. Dostaneme sa teda do kolektívneho nevedomia ako ho pomenoval Jung.

Sen je z toho istého materiálu ako sme my sami. On nemá nič iné k dispozícii, len nás.

Keď nás archetypové sny zavedú do skúseností, kde môžeme stretnúť starých bohov a bohyne alebo prírodné bytosti, ktoré ľudia kedysi vyznávali, je to len preto, že my to v sebe máme. Sen nemožno vnímať racionálne, sen je prácou nevedomia, duše. Nevedomie je ako velikánska šopa, kde máme naskladané informácie všetkých svojich predkov, rodu, národa, ale aj informácie všeľudské. Je pochopiteľné, že hrdina pred 500 alebo 5 000 rokmi mal inú podobu ako má dnes. Symboly sú odlišné aj preto že hinduistom sa nebude snívať o zjavení Panny Márie, lebo je to len pomenovanie nejakého aspektu duše. Hinduista, taoista alebo vyznávač iného náboženstva vyjadruje ten istý aspekt duše iným symbolom. Aj náboženstvá, civilizácie, to všetko na sny vplývalo, ale základné veci sa v snoch objavujú u všetkých ľudí v dávnoveku či v súčasnosti rovnako. Potrebujeme, jesť, piť, mať radosť, máme smútky, nenávidíme – všetko to mali aj naši predkovia. 

Delenie snov, ich výklad a význam

Sny možno zaradiť do rôznych škatuliek, ale to je len pomocné. Vždy riešime sen a nie tú škatuľku. Pre výklad snov je oveľa dôležitejšie naučiť sa staré náboženstvá, starých i nových bohov, rozprávky, piesne, porekadlá, legendy rôznych národov, ako si ktoré kultúry vysvetľovali vznik sveta. Keď sa chcete snom venovať do hĺbky, tak toto je materiál, z ktorého môžete zostaviť analýzu.

Človek sa musí naučiť vidieť za sen - nezaujíma ho len sen samotný, ale aké je jeho posolstvo. Aký je telegram nevedomia vedomiu. Čo mu chce povedať? Prečo sa to snívalo teraz? Prečo nie pred rokom? Prečo to tak snívajúceho vystrašilo? Sen môžete rozoberať rôznymi formami podľa rôznych psychologických škôl.

Gestalt terapeutvám povie, že všetko vo sne ste vy sama, a potom sa pýta, ako sa cítite, keď ste mráz, keď ste plot, keď ste zasnežená borovica. Rozprávate sa s tou borovicou, s ľadom pod nohami, lebo vy ste ľad. Ste všetko a musíte sa dopátrať, prečo ste práve toto a prečo vám sen takouto formou predostrel váš problém. Ale môžete skúsiť inú formu a prídete možno k rovnakému alebo podobnému záveru. Sen môžete poňať aj ako divadelnú hru alebo poviedku, ktorá nemá názov a hľadať k nej priliehavý titul – teda posolstvo sna.

Sen si môžete rozobrať aj ako obraz. Všetko si namaľujte a skúmajte ako to na vás pôsobí. Pýtajte sa, prečo ste tam dali napríklad čiernu, prečo žltú, prečo hlavná postava stojí v pozadí, aký má význam že je odsunutá dozadu. Hľadajte si formu, ktorá vám vyhovuje najlepšie.

Môžete zmiešať techniku divadelnej hry s gestalt prístupom, ako ja som scenárista, režisér, som herec, kulisy, obecenstvo. Potom sa môžem spýtať – napísal/a som túto hru správne? Čo tam chýba? Tak sa dostaneme k rozšíreniu sna. Ako herec sa pýtam, ako som zahrala postavu lietajúceho (lebo som vo sne lietal/a)? Tvárila som sa šťastne, či ako vták, ktorý chce voľnosť alebo som ukázala strach z lietania? Ako kostymérovi, čo mi hovorí daný kostým? Nebolo by lepšie byť nahý/á? Som obecenstvo – s akým posolstvom, dojmom odchádzam? A tak sa dopracujeme až k posolstvu sna.

Sen môže byť aj veštecký – keď vám 10 x za sebou napovedá, že niečo vo svojich vzťahoch robíte zle, keď sa stále opakujú rovnaké motívy. Na taký sen nenájdete odpoveď v snári alebo lexikóne. Každý sen je individuálny a každý symbol sa sníva v nejakom kontexte, nie je izolovaný. V snári je napríklad napísané, čo znamená had, ale ten sa môže v sne objaviť v rôznych situáciách a každá z nich sa niekde odohráva, snívajúcim má k nej nejaký postoj, má iný vek, ináč prežíva svoj život. Napr. had mestského človeka je vo sne celkom iný ako had človeka, ktorý žije na vidieku a hady pozná.

Od akého veku sa ľuďom sníva a od kedy máme schopnosť si sny vybaviť?

Ešte v matkinom lone sa bábätko usmieva, rozhadzuje ručičkami, niečo sa mu sníva, len nevieme čo. Sú techniky, ktoré tento fakt dokazujú. Napríklad ľudia, ktorí sa podrobujú holotropnému dýchaniu, sa niekedy stanú bábätkami a vtedy si spomenú na nejaký svoj sen z čias, keď ešte nepoznali reč.

Niekedy počujete 3 ročné dieťa hovoriť, že keď spalo, bolo niekde inde. Rodičia mu musia vysvetliť, že sa mu to snívalo. Od 4 rokov si už deti zvyčajne sny dokážu zapamätať. Dôležité je, aby rodičia tieto sny vedeli pochopiť, lebo v nich sa ukazuje celý budúci vývoj dieťaťa.

Prečo máme niekedy veľmi živé sny, dokonca nahlas kričíme?

Zvyčajne sa to stáva, keď má človek veľké trápenie, má niečo nevyjasnené alebo veľký strach. Ak to človeka donúti kričať, je to krik o pomoc. Človek má často komplex alebo nejakú zábranu, ktorá mu nedovolí sa o svojich ťažkostiach porozprávať. Buď sa hanbí, alebo sa bojí, že príde o priazeň. Niečo v sebe veľmi dusí. A tak môže kričať aspoň v sne.  Kričia aj tí ľudia, čo vo dne prežívajú stresové situácie, traumy.

Liečitelia a šamani mali názor, že každý človek má v sebe démona na reťazi. Ten démon vo vnútri kope, jačí, robí nám zle. Chceme povedať áno a zrazu povieme nie, perfektne sa pripravíme na prednášku a na pódiu nám tréma stiahne hrdlo. Liečitelia tvrdili – démona treba odviazať, vytiahnuť ho von pred človeka, pozrieť sa ako vyzerá, kedy útočí, aké zbrane používa a ako sa môžem proti nemu postaviť. Jung tiež hovoril – komplex treba dostať z človeka von, pomenovať ho a prestane pôsobiť. Sen nám tento nepomenovaný komplex dáva na vedomie v obrazoch.

Prečo má niekto bohatšie sny a niekomu sa zdajú celkom fádne sny?

Nedá sa presne povedať prečo je to tak, ale zo skúseností vieme, že ľudia, ktorí sú vo svojej podstate tvoriví ale nemôžu túto kreativitu prejavovať ich duša sa v snoch svojím spôsobom hrá. Takéto farbisté sny majú aj ľudia, ktorí sú nespokojní a sen ich chce pohladiť, dáva im krásne zážitky, aby sa im žilo ľahšie. Mnohé sny sú kompenzačné, že človeku dávajú to, čo sa mu v živote nedostáva. Na druhej strane tí, čo sú kreatívny môžu mať celkom fádne sny.

Čo všetko vplýva na naše sny?

Spln mesiacaalebo tehotenstvo majú veľký vplyv na sny, takisto ročné obdobia. Závisí, čím človek v danom období žije. Napríklad cez letné mesiace sa často ľuďom sníva o hoteloch, o cestovaní. Treba skúmať, či je to následok únavy a túžby po dovolenke, alebo je za tým niečo trvalejšie. V hoteli sa totiž platí za to, že tam bývame. Pýtame sa teda, či musíme v živote platiť, aby sme žili tak, ako žijeme? Čoho sa musíme vzdať, aké sily na to musíme vynaložiť? Pri dovolenke sme ochotní ujsť z bezpečia do iného, nestáleho prostredia. Čo je teda v našom blízkom okolí také zlé, že chceme odcestovať?

Môže človek ovplyvniť obsah svojich snov, nájsť pomocou neho odpoveď na nejakú pálčivú otázku?

Existujú lucídne – riadené sny a robia sa na to rôzne semináre. Niektoré snové školy od toho upúšťajú, pretože sa tým len nafukuje ľudské ego, ktoré má potom pocit, že všetko dokáže, všetko vie a môže všetkému na svete rozkazovať,ešte aj snu. No nedá sa s tým úplne súhlasiť. Môže sa stať, že stále o niečom premýšľate, na čo by ste potrebovali odpoveď, a sen vám to sprítomní. Veľa vedeckých prác vzniklo v snoch. Známym príkladom je Singer, vynálezca šijacieho stroja. Stroj, mal zhotovený, ale nevedel nájsť spôsob, ako dostať niť zospodu hore. V jednu noc sa mu snívalo, že ho napadli divosi, ktorí mali v rukách oštepy s dierkou na konci a oni útočili práve tou dierkou J. Singer ráno postavil ihlu dierkou dole a dodnes tak šijeme. Všetky koncertné siene uvádzajú už dlhé desaťročia Tartiniho Diablov trilok, čo je pre huslistu ťažký part. Tartini, keď dokončoval Diabolskú sonátu, si raz zdriemol v kresle pri kozube pri čítaní Fausta. V sne k nemu prišiel Mefisto a zahral mu na husliach tento trilok. Tartini si ho po zobudení zapísal a dodnes je nezmenený.

Prečo by ľudia mali venovať pozornosť snom?

Každý sen nemá veľkú vypovedaciu hodnotu, len jeden za čas. Ale keď si nevšímame svoje sny, tak si nevšimnem ani ten významný sen, ktorý nám niečo povie, niekam nás nasmeruje, otvorí oči, bude liečivý alebo upozorní na chorobu, zlé vzťahy, nesprávnosť konania. Otázka ani nie je postavená tak, či veriť, alebo neveriť snom. Veď všetko čo zažijeme sme my sami. Každý zážitok nás nejakým spôsobom rozveselí alebo rozosmutnie, má nejaký význam. Sen je zážitok noci. Máme sympatickú nervovú sústavu, ktorá pracuje kým sme bdelí a parasympatickú nervovú sústavu, ktorá pracuje v noci. Prečo by tá nočná pracovala horšie? 

Čo nám môže pomôcť aby sme si sny zapamätali a vybavili?

Sú rôzne techniky – od užívania rôznych byliniek, kladenia malých pyramíd z kryštálu pod vankúš až po afirmáciu, ktorú si poviete ako poslednú myšlienku pred spaním (napr. „Chcem si zapamätať sen“). Hovorí sa, že ten sen, ktorý je pre nás dôležitý, si zapamätáme. Duša vie, že možno nie je obdobie, keď bol daný sen pre nás významný, tak načo ho nechávať v pamäti? Niekedy človek sny neuznáva, neverí im, zosmiešňuje ich alebo niečo tak veľmi zatláča vo svojom živote, že potlačí aj ten sen, takže si ho nepamätá.

Všetci radia zapisovať si sny, pretože na kvalitnú analýzu je dôležitá séria snov. Keď si človek sny zapisuje, tak vidí, ktoré symboly sa najčastejšie opakujú. Po 3 mesiacoch, keď si zhodnotíte snový denník, môžete prísť na oveľa viac príčin svojich zlyhaní alebo získať oveľa viac radosti, lebo sen vás upozorní na to, čo je vo vašom živote dôležité.

Zdroj: časopis Well 12-01/2008-09 (prevzaté )